Vývoj zrážkových úhrnov zaznamenaných na meteorologickej stanici Arborétum Mlyňany SAV za obdobie 1966–2013

Vývoj zrážkových úhrnov zaznamenaných na meteorologickej stanici Arborétum Mlyňany SAV za obdobie 1966–2013

Rok:
2014

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
97%
Prevedenie (dizajn)
97%
Diskusná interakcia
97%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Michal Szoboňa100%100%100%
Ing. Jaroslav Vido100%100%100%
Ing. Daniela Čemanová100%100%100%
Mgr. Pavol Kenderessy Ph.D.80%80%80%
Ing. Tamara Devaldská PhD.100%100%100%
Mgr. Barbora Kaločayová PhD.100%100%100%
Autor: Ján Valach
ISBN: 978-80-970712-6-4

Vývoj zrážkových úhrnov zaznamenaných na meteorologickej stanici Arborétum Mlyňany SAV za obdobie 1966–2013

Ján Valach1
1 Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra vodného hospodárstva krajiny, Radlinského 11, 813 68 Bratislava
vurrval@gmail.com

Príspevok sa zameriava na vývoj zrážkových úhrnov zaznamenaných na meteorologickej stanici Arborétum Mlyňany SAV za obdobie 1966 – 2013.

Množstvo zrážok, ročné zrážkové úhrny a ich dlhodobá zmena, si vyžaduje mimoriadnu pozornosť. V poslednej dobe je veľmi populárne skúmanie klimatickej zmeny, ktorá sa prejavuje predovšetkým ako globálne otepľovanie. Predpokladá sa, že globálna teplota bude stúpať aj naďalej, pričom sa má tento vzostup v budúcnosti ešte zrýchľovať. Súčasne s tým sa uvažuje o dlhodobom výhľade na množstvo zrážok. Na rozdiel od teplôt vzduchu sa očakáva mierny pokles zrážok, ktorý môže v niektorých oblastiach spôsobiť nežiaduce sucho. Podľa štúdie Kožuchowski a Marciniak (1990), zrážky v západnej a severnej Európe v poslednej dobe rastú a porastú aj naďalej, a naopak zrážky v južnej a východnej Európe klesajú a klesať budú. Monitorované územie leží v oblasti s očakávaným poklesom zrážok. Tento celoeurópsky trend bol potvrdený i novšími výskumami prezentovanými v prácach Räisänen et al. (2004) a Střeštík (2013).

Napriek často sa opakujúcemu tvrdeniu, že globálne otepľovanie prinesie menej vody a viac sucha, priebeh zrážkových úhrnov za posledných 47 rokov tomu veľmi nenasvedčuje. Celoročné zrážkové úhrny naopak poukazujú na veľmi nevýrazný rast, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento humídny trend mal v nasledujúcich desaťročiach výrazne zmeniť, nakoľko nie je zrejmá žiadna periodicita.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

Kożuchowski, K., Marciniak, K., 1990: Tendencje zmian temperatury i opadów w Europie śródkowej w stuleciu 1881-1980. Acta universitatis Nicolai Copernici, Geografia, XXII, zesz. 73, 22-43.
Räisänen, J., Hansson, U., Ullerstig, A., Döscher, R., Graham, L.P., Jones, C., Meier, H.E.M., Samuelsson, P., Willén, U., 2004: European climate in late twenty first century: regional simulations with two driving global models and two forcing scenarios. Climate dynamics 27, 13-31.
 
Střeštík, J., 2013: The change of precipitation totals in different European localities during 1900-2000. Proceedings of the international conference “Environmental changes and adaptation strategies“, Eds. Šiška, Nejedlík, Hájková and Kožnarová, Skalica, September 2013, elektronická publikácia, stránky nečíslované.
 

Diskusia

V abstrakte je spomínaný predpoklad určitého vývinu zrážok v čase v závislosti od miesta v Európe. Na západe a severe sa predpokladá zvyšovanie úhrnu zrážok, na juhu a východe Európy naopak. Je možné, že výsledok pozorovania, t.j. len nevýrazné zmeny zrážkových úhrnov, sú spôsobené tým, že Slovensko sa nachádza v Strednej Európe?

Dobrý deň p. Szoboňa. Jedným z výsledkov práce bolo poukázanie na nevýrazný rast zrážok v oblasti, v ktorej by malo podľa autorov Kożuchowski a Marciniak (1990) dochádzať k zrážkovému úbytku. Rast zrážok badateľný na grafe č. 1 (viď. prezentácia) je spôsobený najmä extrémnymi zrážkovými rokmi, ktoré sa vyskytovali v posledných dvoch dekádach. Tvrdenie uvedených autorov môže neutralizovať, resp. vyvracať aj fakt, že Slovensko je ovplyvňované prevládajúcim západným prúdením vzduchu prinášajúcim od Atlantického oceánu vlhký oceánsky vzduch nasýtený atmosférickými zrážkami, a tak sa nedá jednoznačne považovať za územie východnej Európy s predpokladom poklesu zrážok.

azda len poznámka, geografická členitosť územia SR spôsobuje priestorovo-pestrú zrážkovú distribúciu, a aj predložený príspevok poukazuje na fakt, že aj v južnejších oblastiach Slovenska, sú zaznamenané dlhodobé zrážkové trendy očakávané skôr v severnej a severozápadnej časti územia.

Dobrý deň p. Vido. Môže byť dôvodom na vyrovnanie zrážkových rozdielov medzi oblasťami s očakávaným zvyšovaním (sever, severozápad) a oblasťami s očakávaným znižovaním (juh, juhovýchod) zrážkového trendu, že extrémne letné zrážky, ktoré podľa predkladaného príspevku majú výrazný vplyv na dlhodobý zrážkový trend, poukazujúci na rast zrážok v oblasti (juhozápadné Slovensko), a ktoré sú spôsobené tropickými vzduchovými hmotami prúdiacimi z juhozápadu, vplývajú na severné a severozápadné územia Slovenska už v menšej miere? Ďalšou poznámkou je fakt, že v tomto prípade pojednávame o rozdelení území Slovenska, nie Európy podľa práce Kożuchowski a Marciniak (1990).

Alebo taktiež aj v publikáciach Národného Klimatického Programu SR

Určite majú. Je na to množstvo publikovaných prác. Za zmienku stojí prehľad uvedený v učebnici Lapin, M., Tomlain, J.: Všeobecná a regionálna klimatológia . Vyd. UK Bratislava, 2001, 184 s.

Dobry den, pan Valach. Mozem sa opytat, viete nam blizsie priblizit tento predpoklad >> "Predpokladá sa, že globálna teplota bude stúpať aj naďalej, pričom sa má tento vzostup v budúcnosti ešte zrýchľovať." Aka vyska teploty sa predpoklada .. a co naznacuje slovo zrychlovat.. dakujem za upresnenie a prajem vela uspechov!

Jedná sa o všeobecný scenár zmeny klímy za účasti antropogénnych vplyvov, v ktorom sa predpokladá nárast teplôt do konca 21. st. o cca 4°C oproti súčasným hodnotám. Slovko zrýchľovať naznačuje trend nárastu teploty - väčší nárast za kratšie obdobie.

rada by som sa informovala, ktoré mesiace v roku sa v porovnaní s dlhodobým normálom javia ako mesiace s najvyšším úhrnom zrážok, či sú tieto mesiace dlhodobo najzrážkovejšie a či je tendencia stúpania zrážok v zime priamo úmerná tendencii stúpania zrážok v letných mesiacoch. Ďakujem za odpoveď.

Mesiac s najvyšším úhrnom zrážok v sledovanom období je máj (8x). Za nim nasledovali letné mesiace, a to jún (7x) a august spolu s júlom (6x). Ako myslíte otázku, či sú tieto mesiace dlhodobo najzrážkovejšie? Áno, táto tendencia úmerného stúpania letných a zimných zrážok bola pozorovaná. V jarných a jesenných mesiacoch bol naopak pozorovaný pokles, pričom jesenný pokles je výraznejší.

rada by som sa informovala, ktoré mesiace v roku sa v porovnaní s dlhodobým normálom javia ako mesiace s najvyšším úhrnom zrážok, či sú tieto mesiace dlhodobo najzrážkovejšie a či je tendencia stúpania zrážok v zime priamo úmerná tendencii stúpania zrážok v letných mesiacoch. Ďakujem za odpoveď.