Teplota významne ovplyvňuje časový rámec fenologických fáz, čo sa takisto prejavuje na zvyšovaní a znižovaní fyziologickej aktivity drevín. Vyššia teplota výrazne skracuje fenofázu kvitnutia a nižšia teplota túto fenofázu predlžuje. Teplota teda ovplyvňuje vzájomný vzťah medzi okolitými a vnútornými fyziologickými procesmi u rastlín, čím je jej dosah na začiatok a priebeh reprodukčných procesov zásadný. V predkladanej práci boli za pozorované obdobie 1986 – 2010 vybrané fenofázy s najkratším a najdlhším priebehom. Na takto vybranej fenofáze - začiatok kvitnutia (B) je vhodné dokazovať priamy vplyv teploty na jej začiatok, priebeh a dĺžku, až po nástup ďalšej fenofázy – plné kvitnutie (AB). Údaje o teplote, ako aj fenologické záznamy, boli zaznamenávané v Arboréte Mlyňany SAV (okres Zlaté Moravce), ktorého územie sa nachádza medzi 48°18´56´´ a 48°19´27´´ severnej zemepisnej šírky (s.z.š.) a 18°21´43´´ a 18°22´34´´ východnej zemepisnej dĺžky (v.z.d.), v nadmorskej výške od 163 m n. m. do 217 m n. m.. Meteorologická stanica v Arboréte Mlyňany SAV je umiestnená na severovýchodnom okraji tohto chráneného areálu, v nadmorskej výške 195,5 m n. m., na 48°19´19´´ s.z.š. a 18°22´09´´ v.z.d.. V deň keď sa zaznamená začiatok kvitnutia musia byť na niekoľkých miestach plne rozkvitnuté kvety. Plné kvitnutie sa zaznamenáva vtedy, keď je viac ako polovica kvetov rozkvitnutá. Pre príspevok boli vybrané pozorovania čerešne vtáčej (Prunus avium Bovenden) z roku 1996 a 1994, čerešne vtáčej (Prunus avium Lutter) z roku 1996 a 1994, ríbezle alpínskej (Ribes alpinum) z roku 2006 a 1998, a vŕby ušatej (Salix aurita) z roku 1996 a 2001.