V súčasnej dobe je mnoho otázok ohľadom ľudskej patofyziológie už zodpovedaných avšak mnohé stále ostávajú zahalené akýmsi “sladkým“ rúškom tajomstva. Sacharidy totiž v podobe glykánov výrazne ovplyvňujú životne dôležité procesy a aj napriek obrovským pokrokom vo vede a medicíne, glykomika v porovnaní s proteomikou či genomikou stále zaostáva. Odhaduje sa, že viac ako 70 % ľudských proteínov je glykozylovaných a bolo dokázané že zmeny v glykánovom profile sú spôsobené rôznymi fyziologickými zmenami, napr. výskyt ochorenia. Pozmenená glykoforma sa tak môže využiť na diagnostiku týchto chorôb. Inak povedané, monitorovaním aberantných glykánových zmien možno odlíšiť zdravých jedincov od chorých pacientov a v niektorých prípadoch dokonca určiť štádium choroby. V tejto súvislosti našli svoje uplatnenie lektíny –  špecifické proteíny s vysokou afinitou k sacharidickým štruktúram, ktoré majú schopnosť doslova “vybrať“ konkrétne sacharidy z biologickej vzorky. Súčasným trendom modernej diagnostiky je jednoduchosť, rýchlosť, nízka cena s maximálnym efektom a možnosťou tzv. piont-of-care diagnostiky. Avšak, mnohokrát je to obrovská výzva splniť všetky spomenuté požiadavky. Bežne využívané analytické metódy často vyžadujú zložité prístrojové vybavenie, uvoľnenie glykánov z glykoproteínov či značenie cieľových molekúl alebo lektínov, čo robí celú procedúru relatívne zdĺhavú. Naproti tomu, elektrochemické metódy poskytujú elegantný spôsob ako sa vyhnúť spomenutým nevýhodám a navyše, v spojení s lektínovými biosenzormi umožňujú spoľahlivú, rýchlu, citlivú a nedeštruktívnu detekciu intaktných glykoproteínov bez nutnosti značenia molekúl. Kvalitu a efektivitu biosenzorov možno pri ich konštrukcii zlepšiť aplikáciou nanotechnológií. Veľký prevrat v oblasti nanomateriálov urobil v roku 2004 objav grafénu a dnes možno povedať, že si drží popredné miesto v svetovom rebríčku, vďaka jeho pôsobivým vlastnostiam (optické, mechanické a elektrochemické). Grafénové elektrochemické biosenzory boli úspešne aplikované v mnohých oblastiach vedy a techniky (environmentalistika, farmaceutický priemysel, potravinárstvo či diagnostika), avšak v spojení s špecifickými vlastnosťami lektínov ich je stále veľmi málo. Na Chemickom ústave SAV sa podarilo zostrojiť  biosenzor, ktorý kombinuje unikátne vlastnosti grafénového materiálu a špecifickú afinitu lektínov. Pripravený biosenzor je vôbec prvý grafénový biosenzor na glykoprofilovanie proteínov, ktorý využíva ako biorozpoznávajúci prvok lektín a navyše vykazuje vysokú citlivosť (ultrasenzitívna detekcia analytu na atomolárnej úrovni) a nízke nešpecifické interakcie v celom koncentračnom rozsahu.