Regeneračný potenciál adultných mezenchýmových kmeňových buniek v terapii osteochondrálneho poškodenia bol už dokázaný vedecky, ale aj mnohými klinickými štúdiami. V aplikácii sú použiteľné v princípe dve odlišné formy. Prvou je stromálna vaskulárna frakcia (SVF), ktorú predstavuje prevažne autológna populácia heterogénnych buniek získaných z tukového tkaniva, ktorá nebola expandovaná kultiváciou in vitro. Druhou sú mezenchýmové kmeňové bunky (MSCs); populácia buniek s definovaným fenotypom, ktoré boli po izolácii následne kultivované a expandované v in vitro podmienkach [1]. Na tieto dve formy terapeuticky použiteľných populácií buniek sa však z legislatívneho hľadiska pozerá odlišne. MSCs expandované in vitro sú hodnotené ako farmaceutický produkt so všetkými s tým spojenými nariadeniami a limitáciami, pričom na podanie autológnej SVF sa hľadí ako na medicínsku procedúru. Aj kvôli týmto reguláciám je v ortopédii rozšírenejšie terapeutické použitie SVF.
Najčastejšie používaným zdrojom SVF je autológne tukové tkanivo. Získaný lipoaspirát je enzymaticky ošetrený pričom sú bunky uvoľnené z tkaniva. Následnými krokmi premývania a centrifugácie sa získava finálny produkt označený ako SVF. Získaná autológna SVF však predstavuje heterogénnu populáciu buniek obsahujúcu MSCs, vaskulárne adventiciálne bunky, fibroblasty, preadipocyty, monocyty, makrofágy, červené krvinky, zvyškovú extracelulárnu matrix (ECM) a široké spektrum uvoľnených bioaktívnych molekúl [2].
Celková bunková výťažnosť, ale aj výsledné zastúpenie regeneračných kmeňových buniek v SVF môže široko oscilovať. Samotná terapeuticky zaujímavá populácia MSCs izolovaných z tukového tkaniva (ASCs) reprezentuje asi 1 – 10% izolovaných jadrových buniek. To teoreticky predstavuje asi 0,5.106 – 20.106 ASCs/100 g odobratého tukového tkaniva [3].
Aj keď mnohé štúdie potvrdili terapeutickú efektivitu použitia autológnej SVF, chýba ich porovnanie, štandardizácia definovaných postupov a použitie adekvátnych kontrolných skupín, vzhľadom k tomu že SVF bola často aplikovaná alebo porovnávaná s plazmou bohatou na trombocyty (PRP). Pretrvávajú tiež nejasnosti o podrobnostiach mechanizmov účinku SVF. Pozitívne terapeutické pôsobenie SVF je vo výsledku ovplyvnené širokým spektrom faktorov, najmä variabilnou výťažnosťou izolovaných buniek, ich nedefinovaným zložením a prítomnosťou množstva bioaktívnych molekúl a zložiek ECM. Zvažuje sa sekrečné pôsobenie kmeňových buniek, ich priama adhézia a diferenciácia do buniek cieľového tkaniva, kombinovaný efekt sekrécie a adhézie kmeňových buniek, synergické pôsobenie viacerých typov buniek a rôzne ďalšie kombinácie iných faktorov [4].
Na rozdiel od SVF sú MSCs expandované in vitro, pripravované v súlade s kritériami správnej laboratórnej praxe (GLP), fenotypovo a sekrečne definovateľnou populáciou adultných kmeňových buniek so známymi imunomodulačnými, regeneračnými a pro-reparačnými vlastnosťami [5]. Tieto bunky sú súčasťou už zabehnutých preparátov a postupov pri terapii mnohých ochorení, pričom sa ich spektrum aplikácie neustále rozširuje [6]. Použitie týchto buniek by preto malo byť logickejším krokom smerom k cielenej terapii.
Viaceré zistenia síce poukazujú na pozitívny efekt SVF v terapii osteochondrálneho poškodenia avšak pre zavedenie tejto sľubnej a minimálne invazívnej procedúry do klinickej praxe je potrebné objasniť mnohé otázky súvisiace so štandardizáciou procedúry, bezpečnosťou produktu a mechanizmami účinku.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja č. APVV-0684-12, grantom Operačného programu Výskum a Vývoj: MEDIPARK, Košice; ITMS: 26220220185 a grantom VEGA č. 1/0217/16.