Vrodené poruchy fibrinogénu patria medzi zriedkavé poruchy zrážania krvi. Fibrinogén zohráva dôležitú úlohu pri hemokoagulácii a v zachovaní hemostázy, je hlavným substrátom pre tvorbu fibrínového koagula, mediátorom agregácie trombocytov, podporuje fibrinolýzu a má aj antikoagulačné pôsobenie. Medzi kvantitatívne poruchy fibrinogénu (typ I) s autozómovo recesívnym typom dedičnosti patria extrémne vzácna afibrinogenémia (prevalencia vo svete 1: 1 000 000) a podstatne častejšia hypofibrinogenémia. Medzi kvalitatívne poruchy fibrinogénu (typ II) s autozómovo dominantným typom dedičnosti patria dysfibrinogenémia a hypodysfibrinogenémia (1).
Odhalenie genetických, štruktúrnych a funkčných charakteristík fibrinogénu je kľúčom k pochopeniu veľkej variability klinických prejavov týchto porúch. Klinický priebeh s výnimkou afibrinogenémie nie vždy koreluje so stupňom zníženia koagulačnej aktivity fibrinogénu. Od asymptomatického priebehu cez mierne a ťažšie krvácanie sa u pacientov s vrodenými poruchami fibrinogénu môžu paradoxne vyskytnúť trombózy (2).
Národné hemofilické centrum SR eviduje v Národnom registri vrodených koagulopatií vyše 323 pacientov s vrodenými poruchami fibrinogénu. V spolupráci s NHC pracujeme na tvorbe mutačnej databázy vrodených porúch fibrinogénu na Slovensku. Aplikácia molekulárno-genetických metód umožňuje určiť typ mutácie a poslúži pre štúdium korelácie genotypu s klinickým priebehom. Očakáva sa pomoc pri manažmente liečby pacienta a najmä využitie v oblasti genetického poradenstva v prípade istých a potenciálnych prenášačov patogénnych variantov (1).
Molekulárno-genetická diagnostika doteraz identifikovala vo svete viac ako 189 unikátnych kauzálnych mutácií u pacientov s vrodenými poruchami fibrinogénu (3). V súbore 23 pacientov s hypofibrinogenémiou a dysfibrinogenémiou prezentujeme výsledky génovej analýzy, vrátane 5 nových patogénnych variantov, doposiaľ neopísaných v mutačných databázach.
Kľúčové slová: fibrinogén, hypofibrinogenémia, dysfibrinogenémia, molekulárno-genetické testovanie