Renaissance of Limberg flap by pilonidal disease

Abstract

First announcement about non oncological inflammatory disease in area of Rima ani was published in 19th century under name Sacrococcygeal pilonidal disease (SPD). Since that time surgeons look for the optimal treatment. Only one consensus exists, surgery. One of first treatment was incision, handicap of this treatment is high risk of recurrence. Next step was total excision with benefit of low risk of recurrence, but long healing time. Bad hygienic condition and minor trauma from hard seats during World War II caused accumulation of SPG. According to annals of American Army between years 1941 till 1945 were treated about 80.000 soldiers. It is more like was caused by hernia or French disease. At that time was sickness absence 6 to 9 weeks. After WW II was read up the pathophysiology and quest for an optimal treatment began. Marsupialisation, phenolisation, Z plasty, W plasty, V-Y flap all without obvious benefits. Karydakis flap seemed to be appropriate treatment, but with handicap of soft tissues deformity in presacral area. 10 years after Karydakis has Azab first time used transposition rhomboid flap in treatment of SPD, already well-known method in plastic surgery. Published recurrence rate lies between 0 to 5 %. Advocates of endoscopic treatment still find fault with loss of healthy tissues. On other hand recurrence rate of endoscopic method lies open by 17 %.
Authors present 10 years’ experience, Retrospective analysis of period 2011 to 2021 with 412 patients. Follow up 1 year. Described complication were divided in to minor and mayor. Under minor complication are subsumed banal wound dehiscence smaller than 10 mm, edge necrosis up to 10 mm2 or seroma not required surgical intervention. In group are included 2 mayor complications (0,49 %). 1 wound dehiscence bigger than half of flap was left for secondary healing. 2nd complication was phlegmon, which was treated through oral antibiotics. With banal complication were affected 28 patients (6,8 %). Most frequent banal complication is small dehiscence in distal pol of wound, 19 patients (4,62 %). Second common ravel was edge necrosis, usually affected tip of flap, 8 patients (1,94 %). Authors observed also 1 seroma (0,24 %), what has spontaneously perforated and evacuated his self after the stitches were removed. All banal complications were treated via outpatients and were healed ad integrum with just prolongation of nursing time up to 14 days. Recurrence was not observed.

Abstrakt

Prvá zmienka o neonkologickom, zápalovom ochorení v oblasti rima ani pochádza z 19. storočia. Odvtedy sa stále hľadá optimálna liečebná metóda. Jednoznačný konsenzus zatiaľ je len, že jediné riešenie je chirurgická sanácia. Prvotným liečením bola incízia, ktorá po zahojení zaručovala 70 – 90 % pravdepodobnosť návratu ochorenia. V neskoršom období bola uplatnená totálna excízia, ktorá síce priniesla nízke riziko recidív, ale za cenu dlhej rekonvalescencie. Tento spôsob je bohužiaľ miestami využívaný do dnes. Zlé hygienické podmienky a minimálna trauma z otrasov pri sedení na tvrdom podklade spôsobili explóziu ochorení počas Druhej svetovej vojny. Podľa prameňov Americkej Armády medzi rokmi 1941 a 1945 bolo na pilonidálny sínus liečených 80 000 amerických vojakov. Práceneschopnosť sa pohybovala medzi 6 až 9 týždňov. Pre porovnanie toto ochorenie bolo v tej dobe zodpovedné za viac hospitalizácií ako hernie alebo lues. V povojnovom období bola objasnená etiológia a patofyziológia ochorenia. Následne sa začala doba skúšania mnohých metód a hľadania strednej zlatej cesty. Plastické metódy vyrovnania rima ani boli poznačené množstvom komplikácií. Za svetlo na konci tunela sa zdalo použitie Karydakisovho laloka v lateralizácii strednej čiary. Nevýhoda uvedeného liečenia je zlý
kozmetický efekt pre deformáciu mäkkých tkanív presakrálnej oblasti a zbytočná strata zdravého tkaniva laterálne od defektu. Ca o 10 rokov neskôr použil Azab romboidnú excíziu a transpozičný lalok, možnosti známe a využívané v plastickej chirurgii skoro polstoročie. Publikované množstvo recidív je od 0 do 5 %. Zástancovia endoskopickej metódy vytýkajú romboidnej excízii stratu aj časti zdravých tkanív, ale percento recidív majú okolo 17 %.
Autori prezentujú 10 ročné výsledky z obdobia 2011 – 2021. Jedná sa o restrospektívnu analýzu súboru 412 pacientov. Follow up bol 1 rok. Komplikácie sú rozdelené na major a minor. Medzi minor komplikácie sú zahrnuté dehiscencie rany do dĺžky 10 mm, okrajové kožné nekrózy do plochy 10 mm2, alebo serómy nevyžadujúce chirurgickú intervenciu. V súbore sa vyskytli 2 závažné komplikácie (0,49 %). Jednalo sa o 1 dehiscenciu viac ako plovice laloku – rana bola ponechaná na sekundárne hojenie. Druhá komplikácia bola flegmóna rany, ktorá bola vyliečená orálnym podávaním antibiotík. Nezávažné komplikácie sa vyskytli u 28 pacientov (6,8 %). Najčastejšie sa vyskytovala dehiscencia rany v distálnom póle rany – 19 pacientov (4,62 %). Okrajové kožné nekrózy laloka sa vyskytli u 8 pacientov (1,94 %), najčastejšie bola postihnutá špička laloka. Autori zaznamenali aj 1 seróm (0,24 %), ktorý sa spontánne vydrénoval cez ranu po odstránení stehov. Všetky nezávažné komplikácie boli riešené ambulantne, boli vyliečené ad integrum a predĺžili ošetrovateľský proces maximálne o 14 dní. Recidíva ochorenia nebola zaznamenaná.