Vplyv amfifilných fosforových dendrónov na tokové vlastnosti ľudskej krvi

Krv ako fluidné spojivové tkanivo predstavuje kvapalinu s unikátnymi biofyzikálnymi tokovými vlastnosťami. Udržanie viskozity krvi vo fyziologických hodnotách je potrebné pre správnu reperfúziu a zásobovanie ostatných tkanív potrebnými živinami a pre odplavovanie vzniknutých metabolitov [1]. Krv ako kvapalina zložená z krvných buniek a krvnej plazmy s rozpustenými krvnými proteínmi a živinami predstavuje komplexnú nenewtonovskú kvapalinu, ktorej viskozita klesá s narastajúcou mierou šmyku, t.j. s narastajúcou rýchlosťou toku [2].

V našej práci sme sa zaoberali skúmaním tokových vlastností plnej ľudskej krvi pred a po pridaní dvoch typov fosforových amfifilných dendrónov prvej (D3) a druhej generácie (D4) pomocou modulárneho kompaktného reometra MCR 102 (Anton Paar) v rozsahu miery šmyku 0,1 s^-1 až 1000 s^-1, ktoré predstavujú približne rýchlosti toku krvi v krvnom riečisku ľudského tela [3]. Vyhodnocovali sme závislosť viskozity od miery šmyku, tzv. viskozitné krivky čistej krvi a po titrovaní D3 a D4 pri koncentráciách 2 µmol/l a 10 µmol/l. Taktiež sme porovnávali tri matematické konštitučné modely (mocninový, Herschel-Bulkley a Quemadov model), opisujúce správanie toku krvi a pomocou Akaikeho informačného kritéria (AIC) sme porovnávali, ktorý matematický model najlepšie fitoval nami namerané dáta. Zistili sme, že priebeh viskozitných kriviek pri širšom rozsahu miery šmyku nie je možné uspokojivo opísať jedným matematickým modelom. Z výsledkov hodnotenia pomocou AIC sa ako najpravdepodobnejší model pre opis experimentálnych dát ukazuje konštitučný Quemadov model.