Biofyzikálne metódy využívané vo výskume kardioprotekcie

Biofyzikálne metódy využívané vo výskume kardioprotekcie

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
95%
Prevedenie (dizajn)
90%
Diskusná interakcia
93%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Veronika Oravczová100%100%100%
Ľudmila Valigurská100%100%-
Matúš Andel100%100%100%
Bc. Jana Bocková80%60%80%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Biofyzikálne metódy využívané vo výskume kardioprotekcie

Natália Andelová1 , Ivana Kancirová2 , Iveta Waczulíková ,
1 Katedra jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK, Bratislava, Slovensko
2 Ústav pre výskum srdca, SAV, Bratislava, Slovensko
nat.andelova@gmail.com

Kardioprotekcia predstavuje ochranný mechanizmus srdca pred ireverzibilným poškodením a následnými zmenami, ktoré môžu vyvolať až zlyhanie srdca. Srdce má však schopnosť pri opakovanom vystavení krátkodobej záťaži adaptovať sa a prispôsobiť sa požiadavkám. Jedným z možných príkladov adaptácie srdca na ischémiu je ischemický preconditioning (IPC), ako aj jedna z jeho foriem - remote ischemický preconditioning (RPC). Pri RPC sa kardioprotektívny stimul aplikuje na mieste vzdialenom od srdca (,,remote“), najčastejšie v kostrovom svale dolnej končatiny. Presný mechanizmus, akým krátkodobá ischémia sprostredkúva kardioprotekciu nie je úplne známy. Vie sa však, že najdôležitejším efektorom ochrany indukovanej preconditioningom sú mitochondrie.

Preto pri výskume kardioprotekcie sprostredkovanej RPC možno využiť metódu oxygrafie (vysokoúčinnej respirometrie), či merania membránového potenciálu mitochondrií. Oxygrafia predstavuje voltampérometrickú metódu, ktorou je možné zmerať spotrebu O2 mitochondrií a s využitím kombinácií vhodných substrátov, rozpojovačov a inhibítorov možno bližšie vyšetriť aktivitu jednotlivých komplexov dýchacieho reťazca. Na hodnotenie zmien v membránovom potenciáli sa používajú fluorescenčné sondy (rodamín-123 (Rho-123), tetrametylrodamín metylester (TMRM) a tetrametylrodamín etylester (TMRE), či 5,5´,6,6´-tetrachlóro-1,1´,3,3´-tetraetylbenzimidazolyl karbokyanínjodid (JC-1) a meranie ich intenzít fluorescencie. Ďalšiu možnosť predstavuje absorpčná spektrofotometria. Spektrofotometricky je možné stanoviť koncentráciu rôznych prozápalových a protizápalových cytokínov, napr. IL-10 a TNF-alfa, ako ukazovateľov poškodenia myokardu.

Práca poskytuje vlastný návrh metód s ich popismi, ktoré sa dajú použiť pri výskume RPC a kardioprotekcie.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená grantom: VEGA 2/0133/15.

Zdroje: 

Heusch, G. Molecular Basis of Cardioprotection Signal Transduction in Ischemic Pre-, Post-, and Remote Conditioning. Circ Res. 2015; 116: 674-699.
Křiváková, P. a kol. Mitochondrie a jejich úloha v buněčném metabolismu. Acta Medica (Hradec Králové) Supplementum, 2005. Zväzok 48, č.2, s. 57-67.
Meerson, F. Z. a kol. Adaptive protection of the heart and stabilization of myocardial structures. Basic Research in Cardiology 86, 1991, s. 87-98.
Murry, C. E.- Jennings, R. B.-  Reimer, K.A. Preconditioning with ischaemia: a delay of lethal cell injury in ischaemic myocardium. Circulation 74, 1986, s. 1124–1136.
Navrátil, L.- Rosina, J. a kol. Medicínská Biofyzika. 1.vyd. Praha. Grada Publishing, a.s.: 2005. s. 251-253. ISBN 80-247-1152-4.
Švorc, P.- Šefara, P.- Barčoková, I. Ischemický preconditioning – laboratórna kuriozita alebo endogénna ochrana myokardu pred ischémiou? Košice: Cardiol 2003; 12(1): 21-27.
Uhríková, D. a kol. Biofyzika – Vybrané kapitoly. UK Bratislava: 2015. s. 41-43. ISBN 978-80-223-3800-4.

Diskusia

Ahoj Natalia, gratulujem k skvelemu metodickemu zhrnutiu moznosti, akymi sa da ocharakterizovat dany model z hladiska biofyzikalnych metod. Mozem sa opytat, poznas z literatury akym sposobom membranovy potencial mitochondrii dokaze reagovat na zmenu spotreby kyslika v dychacom retazci mitochondrii?? Akym sposobom je zapojeny membranovy potencial do pripadne adaptacnej kompenzacie v podmienkach poklesu spotreby kyslika? Dakujem za odpoved a drzim palce k dalsiemu studiu.

Ďakujem a zároveň sa ospravedlňujem, že reagujem až teraz. Membránový potenciál mitochondrií je rozhodujúcim faktorom pri zachovaní fyziologickej funkcie dýchacieho reťazca pri tvorbe ATP. Pri hypoxii sa však výrazne mení bunkový metabolizmus a nízka hladina kyslíka inhibuje tok elektrónov pozdĺž dýchacieho reťazca, znižuje membránový potenciál mitochondrií a obmedzuje tvorbu ATP. Pričom pri normoxii ATP-syntáza syntetizuje ATP, ale keď sa mitochondria ocitne v hypoxických podmienkach, membránový potenciál mitochondrií klesne pod hladinu ustáleného stavu a ATP-syntáza môže pracovať v obrátenom režime, čo znamená, že hydrolyzuje ATP na ADP a uvoľnenú energiu používa na čerpanie protónov z mitochondriového matrix do medzimembránového priestoru na udržanie fyziologického membránového potenciálu mitochondrií.