Masívny hematóm m. quadriceps po TEP – 3D echografická diagnostika. Kazuistika

Masívny hematóm m. quadriceps po TEP – 3D echografická diagnostika. Kazuistika

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-1-4

Masívny hematóm m. quadriceps po TEP – 3D echografická diagnostika. Kazuistika

Jozef Vojtaššák ml.1 , Jozef Vojtaššák2,3 , Veronika Vojtaššáková4 , Elena Vojtaššáková
1 Ortopedická ambulancia, Bratislava,
2 Ortopedická ambulancia, Vajnorská 40, 832 63 Bratislava
3 Katedra ortopédie, Lekárska fakulta SZU, Limbová 12, 833 03 Bratislava
4 Ambulnacia všeobecného lekára pre dospelých, Vajnorská 40, 832 63 Bratislava
j.vojtassak@gmail.com

Pre riziko hlbokej venóznej trombózy indikujeme pri každom väčšom ortopedickom výkone tromboprofylaxiu. Asi u 15 % po TEP sa pri profylaktickom podávaní  nízkomolekulárnych heparínov stretávam so zvýšeným výskytom pooperačných hematómov. V klinickej praxi nevieme potvrdiť či sú vzniknuté hematómy v súvislosti používaním nízkomolekulárneho heparínu, ale nevieme ani vylúčiť. Jednou z dobrých  diagnostických metód zobrazenia normy či patológie mäkkého tkaniva je  echografia resp. ultrasonografia. V našej kazuistike prezentuje  echografickú diagnostiku  intramuskulárneho hematómu  a analyzujeme možností 3D  echografického zobrazenia.

V kazuistike prezentujeme masívny intramuskulárny hematóm m. quadriceps  ktorý vznikol 6 týždňov po implantácii totálnej endoprotézy koxy pri intenzívnom cvičení počas prolongovaného profylaktického podávania  nízkomolekulárneho heparínu. U 59 ročnej pacientky bola pre sekundárnu dysplastickú koxartrózu 4. stupňa indikovaná totálna endoprotéza. V klinickom obraze predoperačne dominuje pohybová ale i kľudová a nočná bolesť. V popredí je myotendinózna  a artikulárna kontraktúra.  Pre tento ťažký anatomický a funkčný nález vyslovená predoperačne predikcia dlhodobej rehabilitácie po TEP, pooperačné pomalšie uvoľňovanie kontraktúry ako aj pomalšie zlepšovanie funkčného stavu.  6 týždňov po operácii pri intenzívnom cvičení v polohe na bruchu pacientka pocítila bolesť v proximálnej časti stehna. Pri klinickom vyšetrení sme konštatovali tumorózne zhrubnutie proximálnej časti stehna ventrálne, echografický nález vykazoval masívny dobre ohraničený hematóm, svalovú ruptúru musculus rectus femoris. RTG nález vykazoval dobré postavenie totálnej endoprotézy, bez periprotetickej fraktúry (potvrdené aj CT vyšetrením), bez luxácie  totálnej endoprotézy.  Intramuskulárny hematóm sme potvrdili aj  punkciou patológického ložiska s nálezom hemoragickej tekutiny. V rámci diferenciálnej diagnostiky sme pooperačný hematóm potvrdený CT vyšetrením aj MR. Liečba pozostávala z punkcie hematómu, vysadenia nízkomolekulárneho heparínu,  znížením intenzity cvičenia, lokálne obklady,  bandáž.

Záver:  Predpokladáme, že príčinou masívna hematómu bola násilná rehabilitácia a prolongovaná liečba nízkomolekulárnym heparínom. Echografia ako zobrazovacia metóda s 3D analýzou  nám v našej kazuistike poskytla   detailný obraz  patologického procesu a umožnila monitoring dynamiky reparačného procesu.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

Diskusia