Umelý chov včelích lariev je významným metodickým nástrojom v apidologickom výskume. Ide o in vivo metódu založenú na in vitro systéme. Slúži najmä k tomu aby sa za kontrolovaných a reprodukovateľných podmienok mohol študovať vplyv rôznych faktorov na včelie larvy¹. Má veľký význam aj pri testoch toxicity rôznych produktov pre ochranu rastlín^2,3,4. Je pomerne náročný a už viac ako pol storočia sú vyvíjané chovné postupy, pri ktorých ako kŕmna diéta slúžia rôzne zmesi materskej kašičky (MK), glukózy, fruktózy, kvasničného autolyzátu (YE) v destilovanej vode^1,5,6,7,8. Významným faktorom pre úspech chovu je kvalita použitej MK, ktorá je zdrojom látok esenciálnych pre správny vývin lariev. Je dôležité aby MK nebola kontaminovaná antibiotikami, ktoré sa v niektorých krajinách používajú v boji voči včelím patogénom. Takáto kontaminácia môže ovplyvňovať životaschopnosť lariev a v prípade experimentálnej infekcie umelo znižovať ich infikovateľnosť skúmanými patogénmi.

Cieľom práce bolo testovanie in vitro chovu lariev slovenskej kraňskej včely (Apis mellifera carnica), ktorý chceme využiť pri skúmaní účinkov antimikrobiálnych látok voči včelím larválnym patogénom. S týmto cieľom súvisela aj analýza kvality komerčnej čínskej MK (Sichuan, Čína), ktorú sme použili ako hlavnú zložku larválnej diéty – stanovenie jej pravosti a antimikrobiálnych vlastností.

Pomocou tricínovej SDS PAGE⁹ sme analyzovali proteínové profily čínskej MK a MK získaných z včelstiev na Slovensku a zistili ich vysokú podobnosť. S využitím agarového difúzneho testu sme stanovili antimikrobiálne aktivity lipidových a proteínových extraktov uvedených testovaných MK. Všetky extrakty MK vykazovali antimikrobiálne aktivity, pričom slovenské MK mali aktivity podobné, alebo vyššie ako čínska MK, čo je bežné pre európske MK^10,11. V in vitro chove sme použili 58 včelích lariev vo veku ~ 12 hodín. Larvy sme chovali v Petriho miskách na kŕmnej diéte pozostávajúcej z 53% čínskej MK, 4% glukózy, 8% fruktózy, 1% YE a 34% destilovanej vody⁸. Dosiahli sme mieru larválneho prežívania 86,2% (50 z 58 lariev) a po čase prislúchajúcom štádiu kukly sme získali 53,4% dospelých jedincov (31).

Porovnávacie analýzy komerčnej čínskej MK a MK zo slovenských včelstiev poukazujú na to, že komerčná MK je pravá (nefalšovaná) a má antimikrobiálnu aktivitu porovnateľnú s aktivitami domácich MK. Usudzujme preto, že nie je kontaminovaná antibiotikami. V umelom chove včelích lariev, pri ktorom bola použitá uvedená komerčná MK, sme následne dokázali vychovať dospelých včelích jedincov. V ďalšej práci bude pre potreby nášho výskumu nutné optimalizovať niektoré parametre chovu aby sme získali vyššie percento dospelých jedincov, ako aj stanoviť dávky patogénov schopné vyvolať u lariev infekciu.