Index telesnej hmotnosti ako kofaktor rozvoja jednotnej choroby dýchacích ciest

Index telesnej hmotnosti ako kofaktor rozvoja jednotnej choroby dýchacích ciest

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Jana Štofilová PhD.100%100%100%
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%100%-
RNDr. Diana Vondrová PhD.100%100%100%
Mgr. Veronika Macurová100%100%100%
Jarmila Kerestešová100%100%100%
Maria Macejova100%100%100%
Martina Gáborová100%100%100%
MUDr. Marek Brenišin100%100%100%
MUDr. Simona Rusnáková100%100%100%
RNDr. Zuzana Guľašová PhD.100%100%-
MVDr. Emília hijová PhD100%100%100%
Mgr. Mária Bačová100%100%100%
MUDr. Lenka Šalamonová Blichová100%100%100%
RNDr. Izabela Bertková PhD.100%100%100%
Lenka Ilkovičová100%100%100%
Mgr. Erika Szentpéteriová100%100%100%
Mgr. Renáta Tóthová100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-1-4

Index telesnej hmotnosti ako kofaktor rozvoja jednotnej choroby dýchacích ciest

Veronika Benetinová1 , Norbert Lukán2 ,
1 Ústav experimentálnej medicíny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice, SR
2 IV. Interná klinika, Lekárska fakulta UPJŠ, UNLP, Košice, SR
veronika.benetinova@student.upjs.sk

Paralelné časové trendy obezity a alergických ochorení v poslednej dekáde poukazujú na existenciu možných prepojení týchto chorôb. Astma a alergická rinitída sú radené medzi ochorenia s vysokým nárastom prevalencie najmä u detí a mladých dospelých do 35 rokov. Vyznačujú sa chronickým priebehom s kolísavou intenzitou a širokou škálou príznakov v priebehu aj v symptomatológii. Variabilita príznakov je niekedy taká vysoká, že je veľmi ťažké definovať bronchiálnu astmu a rinitídu ako klinickú jednotku a preto podľa viacerých autorov by bolo vhodnejšie hovoriť o alergickom syndróme dýchacích ciest alebo častejšie zaužívaným pojmom - jednotná choroba dýchacích ciest. Obezita je chronické ochorenie, ktoré nie je len kozmetickým, ale najmä zdravotným problémom. Nadváha a obezita je charakterizovaná ako nárast telesnej hmotnosti nad priemerné hodnoty v dôsledku nahromadenia tukových zásob a hodnotí sa ako index telesnej hmotnosti.

Genetické faktory, ktoré sú vo veľkej miere zodpovedné za vznik týchto ochorení, nemôžu vysvetliť prudký vzostup ich výskytu. Preto za hlavnú príčinu zvyšujúcej sa prevalencie sa považujú faktory a vplyvy vonkajšieho prostredia a to predovšetkým životný štýl. Svetová alergologická organizácia vyhlásila začiatkom roku 2013 novú hypotézu alergie - hypotézu biodiverzity, ktorá sa zaoberá vplyvom vonkajších faktorov na rozvoj civilizačných ochorení. V dnešnej dobe je dobre známe, že obezita je jedným z rizikových faktorov pre vývoj astmy v skupine detí, žien ale aj mužov bez ohľadu na rôzne etnické skupiny. Dôležitými faktormi vedúcimi k zvýšeniu výskytu týchto chorôb nie sú genetické zmeny, ani zmeny v diagnostickom procese, ale zmeny v životospráve (spôsob stravovania a fyzická aktivita). V rade epidemiologických štúdií sa preukázalo, že práve u obéznych jedincov je 1,5 – 3 krát vyššie riziko astmy ako u neobéznych. Predpokladá sa, že obezita má vplyv nielen na ochorenia dolných dýchacích ciest, ale je tiež jedným z rizikových faktorov pre rozvoj alergických ochorení, ktoré postihujú horné dýchacie cesty, keďže v oboch prípadoch sa ako patomechanizmus uplatňuje práve alergický zápal, ktorý vzniká zložitou súhrou zápalových buniek (mastocyty, bazofily, lymfocyty, dendritické bunky, eozinofily, neutrofily) a buniek samotného orgánu (tkanivové makrofágy, epitelové bunky, fibroblasty, bunky cievneho endotelu, hladkej svaloviny a dýchacích ciest), ktoré sa stávajú dôležitým zdrojom zápalových mediátorov vrátane lipidov, purínov, cytokínov, chemokínov a reaktívnych foriem kyslíka.  Tukové tkanivo je aktívny endokrinný a parakrinný orgán. Už dávno nie je pokladané len za účastníka v zabezpečení energetickej rovnováhy. Dnes je dokázané, že tukové tkanivo sa zúčastňuje aj na ďalších fyziologických a patofyziologických pochodoch vrátane zápalu, imunity, hemokoagulácie, fibrinolýzy, inzulínovej rezistencie, rastu nádorov, regulácie plodnosti a ochorení dýchacích ciest.

Hodnotenie vzťahov medzi BMI a faktormi jednotnej choroby dýchacích ciest ako IgE alebo hodnota ECP dokazujú priame prepojenie. Táto práca poukazuje na prudký a kontinuálny nárast neinfekčných zápalových ochorení dýchacích orgánov v spojitosti s nadváhou a obezitou populácie.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená projektom VEGA 1/0896/15 a 7/GSD/2016.

Zdroje: 

Diskusia

Dobrý deň, veľmi pekná práca. Ide o aktuálnu tému, ktorá je navyše aj zaujímavá a mňa z pohľadu laika zaujíma jedna vec. V rámci posudzovaných osôb, nachádzali sa tam aj jedinci s BMI nižším ako je normálna hodnota? Ak áno, mala podváha tiež vplyv na zdravie? Ďakujem :)

Ďakujem pekne,
v sledovanom súbore sme mali aj pacientov s podváhou, teda BMI nižšie ako 18, ale ich počet bol veľmi nízky preto sme ich nezaradili do štúdie.
U pacientov s podváhou taktiež pozorujeme zvýšené hodnoty IgE, ECP a eozinofíliu, čo je znakom alergickej rinitídy prípadne jednotnej choroby dýchacích ciest, avšak príznaky choroby, ako opuch sliznice nosa, kýchanie, vodnatá sekrécia alebo príznaky alergickej rinokonjuktivitídy sú oveľa ľahšie alebo sa nevyskytujú v takej miere ako u pacientov s vyšším BMI.

Dobry den prajem, mozem sa opytat ci vek ako taky v rozmedzi zhruba medzi 22-58 rokov nesposoboval vyrazne zmeny vo vysledkoch.. Dakujem za odpoved a prajem vela uspechov.

Dobrý deň,
Aj napriek tomu že vek pacientov bol v rozmedzi 21-58 rokov sme nepozorovali výrazné rozdiely medzi jednotlivcami, ktoré by boli spôsobené pri zohľadnení tohto parametra (vek). Astma a alergická rinitída môže začať v ktoromkoľvek veku, pretože tieto ochorenia si pacient nesie v svojej genetickej predsipozícií, je len otázkou času kedy a v akej miere sa rozvinie, preto vek manifestácie je rozdielny, hoci približne polovica všetkých ľudí s astmou má svoje prvé príznaky vo veku okolo 10 rokov a v literatúre sa často uvádza, že Jednotná chororba dýchacích ciest je radená medzi ochorenia s vysokým nárastom prevalencie najmä u detí a mladých dospelých do 35 rokov. ďakujem veľmi pekne

Dobrý deň Veronika! Veľmi pekná a zaujímavá práca! V prezentácii uvádzate, že do štúdie boli zaradení pacienti z imunoalergologickej ambulancie a bola im diagnostikovaná UAD (aj osobám s normálnou váhou). Chcela by som sa opýtať, či ste Vaše výsledky neporovnávali aj s výsledkami zdravých osôb (bez UAD)? A ešte sa chcem opýtať, že ako vysvetlujete nezmenený počet eozinofilov u ND a OB vs. NV a zvýšené hladiny ECP v skupinách ND a OB vs. NV. Ďakujem!

Dobrý deň,
Ďakujem veľmi pekne.
Porovnávanie výsledkov medzi nami sledovanými skupinami (teda pacientmi s diagnostikovanou UAD) a zdravými pacientmi by podľa môjho názoru nemalo význam, určite môžem povedať, že by sme potvrdili štatisticky významné rozdiely, keďže zdraví pacienti majú hodnoty ECP, IgE a hladinu eozinofilov v norme (práve to je jedným z diagnostických markerov).
Pri UAD je častokrát pozorované, že práve relatívny a absolútny počet eozinofilov stanovovaný z periferérnej krvi je iba mierne zvýšený avšak hodnoty ECP výrazne prekračujú referenčný interval. V ďalšom výskume by sme radi stanovovali skôr eozinofilovú infiltráciu do nosovej sliznice, ktorá je typickým znakom hypersenzitívnej reakcie I. typu (teda vyšetrenie indukovaného spúta, nosová cytológia) a mohla by prispieť k diferenciálnej diagnostike UAD a lepšiemu monitorovaniu liečby. A taktiež využiť metódu prietokovej cytometrie, ktorá by nám potvrdila, či dané eozinofily sú aktivované a teda experimujú povrchové znaky CD69 a CD54.

Ďakujem! Ešte jedna poznámka k tým zdravým osobám: možno by ste našli pozitívne korelácie medzi BMI a hladinou ECP, IgE a počtom eozinofilov aj u (zatiaľ) zdravých ľudí - bez UAD (hoci ECP, IgE a eozinofily nemusia presiahnúť horný limit referenčného intervalu).

Aj ja ďakujem za skvelú poznámku, máte pravdu ak sa na to pozrieme z hľadiska prevencie a včasného monitorovania bolo by vhodné doplniť aj skupinu zdravých pacientov. Ak by sa nám podarilo zachytiť týchto pacientov skôr nemusia podstupovať imunomodulačnú liečbu, avšak realita na ambulanciách je často krát oveľa horšia- prichádzajú pacienti s polyvalentnými alergiami a s príznakmi kašľa alebo dušnosťou čo značí skoré štádium astmy.