Dobrý deň, ďakujem za otázku. Čo sa týka výťažností reakcií vedúcich k 4-hydroxyizoxazolidínom je nová stratégia, ktorú v práci prezentujem určite prínosom. Zatiaľ čo doteraz bol pripravovaný 3,4-trans izomér v približne v 30 % celkovom výťažku a 3,4-cis izomér v 10 % celkovom výťažku, novou metodikou sa mi podarilo pripraviť 3,4-trans izomér vo výťažku 76 % a jeho opačný diastereomér v celkovom výťažku 30 %. Z časového hľadiska je ich syntéza taktiež jednoduchšia, keďže už len vzhľadom na reakčné časy je syntéza približne o polovicu menej časovo náročná, nehovoriac o čase potrebnom na izoláciu jednotlivých medziproduktov. Z finančného hľadiska, berúc do úvahy najmä cenu jednotlivých reagentov, je príprava 3,4-trans izoméru približne 6-krát výhodnejšia a príprava 3,4-cis izoméru je cenovo porovnateľná s pôvodnou syntézou. Ak však zarátame aj náklady na izoláciu jednotlivých medziproduktov (rozpúšťadlá, atď.), ktorých je v pôvodnej syntéze podstatne viac, môžeme tento prístup považovať za oveľa výhodnejší.

Dobry den, prezentujete novu strategiu pripravy 4-hydroxyizoxazolidínov, mohli by ste porovnat vytaznost reakcie, financne a casove hladisko takejto syntetickej strategie voci klasickym sposobom pripavy 4-h. s takými ochrannými skupinami (Cbz, Boc a fenyloxykarbonyl), ktoré by boli vo finálnom kroku syntézy ľahko odstrániteľné a bolo by možné pripraviť N-nesubstituované deriváty. Takéto deriváty sú zaujímavé najmä z farmakologického hľadiska, pretože podobné cyklické amíny, sú súčasťou mnohých liečiv kde sú viazané práve prostredníctvom voľného dusíka amidickou väzbou. Výmena ochrannej skupiny na dusíku by nemala mať vplyv na stereoselektivitu reakcií, keďže sa ukázalo, že stereoselektivitu neovplyvnila ani variácia substituentov v polohe C-3.