Tacitné (tiché) poznatky Slovákov získané v zahraničí

Tacitné (tiché) poznatky Slovákov získané v zahraničí

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
80%
Prevedenie (dizajn)
80%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%80%100%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Tacitné (tiché) poznatky Slovákov získané v zahraničí

Martina Chrančoková1 ,
1 Centrum spoločenských a psychologických vied - Prognostický ústav SAV, Bratislava, Slovensko
martina.chrancokova@gmail.com

Tento výskum je určitým pokračovaním nášho výskumu o dôvodoch odchodu Slovákov zo Slovenska, ktorý sme publikovali na minuloročnej online konferencii Preveda. V súčasnosti sa medzinárodná migrácia je viac skúmaná kvantitatívne. Vytvára to ale množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré nám zodpovie iba kvalitatívna analýza a priame rozhovory so slovenskými migrantmi a navrátilcami. Preto je našim cieľom je zaplniť medzery v chápaní slovenskej migrácie, na ktoré nevie odpovedať výskum kvantitatívnej analýzy. Na Slovensku v čoraz väčšej miere dochádza k úniku mozgov, nazývaného tiež ako brain drain. Väčšinou ide o mladých vzdelaných Slovákov, ktorí migrujú do zahraničia za lepšou prácou alebo štúdiom, ale týka sa to aj vysokokvalifikovaných doktorov a zdravotných sestier. Pri týchto Slovákoch nemáme istotu, či sa vrátia ešte niekedy žiť na Slovensko. Druhý významný tok, ktorý prebieha na Slovensku, je tzv. cirkulácia mozgov. Títo migranti žijú väčšinu roka na Slovensku, ale pri naskytnutí lepšej pracovnej ponuke v zahraničí, opúšťajú Slovensko na dlhšiu dobu. Väčšinou ide o sezónne práce. Najčastejšie ide o ľudí stredného veku s vyštudovanou strednou školou, ktorí si v zahraničí našli lepšie platenú prácu ako na Slovensku, ale týka sa to aj mladých Slovákov, ktorí sú nútení si rýchlo zarobiť. Najvyhľadávanejšie práce pre  ženy sú opatrovateľky detí a starších ľudí, zberačky jabĺk alebo jahôd, u mužov sú to vodiči kamiónov alebo zvárači. Hlavnú metódu, ktorú sme si vybrali na zber dát, bola metóda Snowball (metóda snehovej gule). To znamená, že sami respondenti, ktorí nám sprostredkovali rozhovor, nám dali kontakt na ďalších respondentov. Cieľom nášho výskumu bolo preskúmať ich tacitné (tiché) poznatky, ktoré slovenskí migranti a navrátilci získali počas pobytu v zahraničí. Vychádzali sme z teórii o ľudskom kapitáli od Beckera (1967) a z delenia tacitných znalostí podľa Blacklera (1995), ktorý rozdelil tacitné poznatky na embrained, embodied, encultured, embedded a encoded.

Kľúčové slová: Migrácia Slovákov, tacitné (tiché) poznatky, únik mozgov, cirkulácia mozgov

Poďakovanie: 

Príspevok je výstupom z projektu Ymobility – Youth Mobility “Maximasing opportunities for individuals, labour markets and regions in Europe. Tento projekt je projektom Európskej Únie – Horizont 2020 Research and Innovation program under the Grant Agreement (No. 649491).
Príspevok je výstupom z projektu Slovak VEGA Grant 2/0002/18 Inštitucionálne rámce ekonomického rozvoja SR v novej etape globalizácie.

Zdroje: 

Becker, G. S. (1967). Human capital and the personal distribution of income: An analytical approach (No. 1). Institute of Public Administration.
Blackler, F. (1995). Knowledge, knowledge work and organizations: an overview and interpretation. In Organization Studies, 16, 1021-1046.
Chrančoková, M. (2016a). Gaining Knowledge Through the Migration of Slovak Migrants - Motives, Benefits, and Risks of Their Migration. In Procedings of 14th International Scientific Conference, Czech Republic.

Diskusia

Dobry den, mna by zaujimalo, ci ste niekedy zili v zahranici? Ak ano, ake su Vase poznatky? Ak nie, chceli by ste zit v zahranici a preco? Tiez by ma zaujimalo, preco si myslite, ze ludia, ktori zazili migraciu su pozitivnejsi? Myslite, ze vek migranta moze mat vplyv na ziskane poznatky? Dakujem.

Dobry den, dakujem za otazku, rada odpoviem. Zila a pracovala som priblizne pol roka v UK a aj vdaka osobnej skusenosti som vedela stale pokracovat v tejto teme tacitných poznatkov. Ked som prisla na Slovensko, tak prve tyzdne mi velmi chybal ten zivot v Anglicku, ale potom som si uz zvykla. Zistila som, ze na Slovensku - doma je najlepsie, ale chodim si dobijat baterky kazdy pol rok do zahranicia. Tam sa mi zdaju ludia viac slobodnejsi a otvorenejsi, ale to moze byt len moj nazor. Preto su tieto ziskane znalosti take individualne pre kazdeho. Vek ma podla mna velky vplyv na ziskane poznatky. Dozretejsi clovek sa inak pozera na veci a nadobuda postupne ine hodnoty. Zistila som, že ludia si po pobyte v zahranici viac vazili to co maju na Slovensku, vazili si viac rodiny, priatelov, prirodu... stali sa zodpovednejsimi ku svojim zivotom a hlavne zistili, co od zivota chcu a zacali si plnit sny. Aj ked mladsi ludia maju zase viac odvahy skusit nove veci a tak sa naucia viac z inych kultur a spoznaju viac ludi. Kazdy vek ma nieco do seba. Dakujem, ze ste mi napisali. Rada sa podelim o skusenosti a poznatky.

Podla mna je toto velmi zaujimava tematika. Asi uplne nesuhlasim s tym, ze zivot v zahranici cloveku pomoze zistit, co od buducnosti chce. Skor sa cloveku otvori ocean novych moznosti a moze sa tym citit zahlteny a paralyzovany v rozhodovani co dalej. Prikladam clanok, ktory ma podla mna zaujimavy nahlad na problematiku cestovania v mladom veku :) https://byrslf.co/how-traveling-abroad-in-your-twenties-will-ruin-your-life-84eada003d2d

Dakujem za clanok, urcite si ho rada precitam. Samozrejme suhlasim s Vami, vela respondentov rozmyslalo aj takto. Kazdy rozhovor s respondentmi bol iny a dal mi nieco ine, preto ma aj bavi tato tematika. Urcite aj ten clanok bude hovorit o nejakej vzorke ludi. Ja som sa snazila skor zovseobecnit cely vyskum. Keby ste mali zaujem napisala som aj nejake clanky, budem rada ak si ho precitate. Dakujem.

Dobry den, zaujimalo by ma kolko respondentov sa vam podarilo ziskat na vas vyskum, samozrejme cim bude cislo vacsie, tym bude hodnovernost ziskanych dat vyssia. Tie osobne rozhovory s respondentmi viedol jeden hodnotitel alebo vas bolo viacero vyskumnikov? Tu je namieste aj otazka ake su moznosti kvantifikacie kvalitativnych udajov v sociologickom vyskume tak aby boli vase vystupy univerzalne platne a nie zatazene subjektivnym vnimanim experimentatora. Pytam sa to ako laik, mozno sa na toto ani neda odpovedat :-) neviem, moja parketa su prirodne vedy. Vopred dakujem za upresnenia, ZB. Pekny den!

Dobry den, toto su velmi dolezite otazky, na ktore rada odpoviem. Vyskum vychadzal najprv z mojej dizertacnej prace s nazvom Transfer tichych poznatkov pomocou medzinarodnej migracie. Tam som urobila priblizne 100 rozhovorov a pracovala som pod vedenim dvoch skolitelov. A nasledne sme pracovali ako participanti na medzinárodnom projekt Horizon 2020 s nazvom Ymobility.Tam sme ako jedna krajina z deviatich robili tento vyskum a podla stanovenych podmienok vsetkych krajin sa vybralo 60 respondentov pre analýzu. Keby Vas to viac zaujimalo, tak viac si o metodike mozete pozriet na www.ymobility.eu. Europska komisia by mala tento rok zverejnit zavery z naseho vyskumu, kedze v marci tohto roku tento projekt skoncil. Dakujem. S pozdravom pekneho dna. M.

Ahoj Mata,

mas aj nejake informacie o sirsom kontexte tejto problematiky? Napr. su ziskane poznatky univerzalne pre nas region (povedzme krajiny V4), alebo aj pre krajiny zapadnej Europy?
Existuju tu rodove rozdiely v kontexte zakladania rodiny?

Dakujem, PF

Ahoj Pali,

no zatiaľ mám len tie informácie, ktoré som dala do prezentácie. Na konci projektu budú zverejnené závery z analýz deviatich krajín (Slovensko, Anglicko, Nemecko, Lotyšsko, Rumunsko, Taliansko, Švédsko, Španielsko a Írsko). My sme reprezentovali vlastne V4 v tomto projekte.
Ta posledná otazka je špecifická, na ktorú neviem z toho výskumu odpovedať :)
Môžem len potvrdiť, že každá krajina je niečím výnimočná.