Príprava a charakterizácia látok vhodných pre fluorescenčné značenie bakteriálnych buniek

Príprava a charakterizácia látok vhodných pre fluorescenčné značenie bakteriálnych buniek

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
70%
Prevedenie (dizajn)
70%
Diskusná interakcia
20%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
PharmDr. Štefan Husár PhD.100%80%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.40%60%20%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Príprava a charakterizácia látok vhodných pre fluorescenčné značenie bakteriálnych buniek

Martina Piatriková1 , Lucia Krasničanová2 , Rami Saade , Miroslav Horváth3 , Jakub Joniak4 ,
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
2 Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
3 Synkola Ltd., Ilkovičova 6, Bratislava
4 Chemický ústav, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
tin.piatrik@gmail.com

Fluorescenčná mikroskopia živých buniek sa stala neoddeliteľnou súčasťou modernej bunkovej biológie. Fluoreskujúce proteíny, (ne)deštruktívne farbivá na živé bunky a iné metódy na fluorescenčné značenie proteínov, ktoré sú predmetom záujmu, poskytujú celý rad nástrojov na skúmanie prakticky akéhokoľvek bunkového procesu pod mikroskopom. Dve hlavné experimentálne výzvy pri zhromažďovaní zmysluplných údajov živých bunkových mikroskopií sú minimalizácia fotodegradácie pri zachovaní užitočného pomeru signálu k šumu a poskytnutie vhodného prostredia pre bunky alebo tkanivá na replikáciu fyziologickej bunkovej dynamiky. Výsledkom našej práce bola chemická syntéza, charakterizácia a biologické testovanie vybraných zlúčenín obsahujúcich 7-azaindol-3-karbaldehydový fragment ako nedeštruktívnych fluorescenčných značiek vhodných pre fluorescenčnú mikroskopiu alebo prietokovú cytometriu.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

1Ettinger, A., Wittmann, T., Fluorescence live cell imaging. Methods Cell Biol. (2014), 123, 77-94.
2Moyes, R. B., Fluorescent Staining of Bacteria: Viability and Antibody Labeling. Methods Cell Biol. Curr. Protoc. Microbiol. (2009), 15 (1) A.3K.1-A.3K.13.
 

Diskusia

Dobry den, mna by zaujimalo, aka je cena vami syntetizovanych molekul oproti komercne dostupnym? Fluorescencne znacky sa v prietokovej cytometrii pouzivaju na oddelenie dvoch (alebo viacerych) populacii buniek, napr. mrtvych od zivych. Ake populacie buniek by mali vase znacky pomoct rozdelovat? Dakujem.

zdravim,
po precitani abstraktu a pozreti prezentacie som mala na jazyku presne take otazky, ake uvadzate v zaveroch: body 5., 6. a 7. Mozete uviest vytaznost syntez, mate uz nejake udaje o cytotoxicite latok a na akych inych bunkovach kulturach planujete testovat? :-) Viem, ze je to predmetom dalsieho vyskumu, ale mate uz nejake predbezne udaje resp. strategiu? Tak drzim palce do dalsej prace, nech sa vam podari verifikovat pouzitie vami syntetizovanych fluorescenscnych znaciek. ZB

zdravim, rad by som sa s dotazom pripojil k prispevkom vyssie - ake boli vytazky syntez? A preco bola pri transamidacii vybrana ako baza prave LiHMDS? Pripravovali ste ten karbaldehyd azaindolu, alebo je komercne dostupny?

Cim si vysvetlujete absenciu fluorescencie u vacsiny latok? Nemoze to byt tym, ze nebola vhodne zvolena excitacna vlnova dlzka? TGA ukazuje, ze pripravena latka zrejme nebola uplne dobre precistena. Co ukazuje NMR spektrum (ake necistoty)? Ak bola jedina necistota podla NMR voda, neskusali ste latku docistit krystalizaciou, pripadne azeotropickou destilaciou vody prec? A ako si vysvetlujete povod tej vody, ked sa reakcia robila v EtOH (bol ten EtOH absolutny?)

dakujem, m.