Výskyt mykotoxínov rodu Fusarium v kukurici siatej

Výskyt mykotoxínov rodu Fusarium v kukurici siatej

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
87%
Prevedenie (dizajn)
80%
Diskusná interakcia
60%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Ľuboš Korytár PhD.100%100%-
MVDr. Zuzana Sihelská PhD.100%100%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.60%40%60%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Výskyt mykotoxínov rodu Fusarium v kukurici siatej

Michaela Harčárová1 , Eva Čonková , Zuzana Sihelská ,
1 Ústav farmakológie, Katedra farmakológie a toxikológie, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 041 81 Košice
mvdr.misha@gmail.com

Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je kultúrna plodina z čeľade lipnicovité (Poaceae) a popri ryži a pšenici je treťou najrozšírenejšou obilninou na svete. Pestuje sa najmä pre následné využitie vo výkrme hospodárskych zvierat a na výrobu potravín pre ľudí.  Avšak je aj vzácnou surovinou na priemyselné použitie. Počas pestovania, zberu, skladovania a spracovania kukurice býva táto plodina vystavená rôznym kontaminantom a negatívnym vplyvom. Medzi najčastejšie kontaminanty patria mikroskopické vláknité huby rodu Fusarium. Mikromycéty rodu Fusarium sú schopné za vhodných environmentálnych podmienok produkovať sekundárne metabolity – mykotoxíny [1].  Medzi najčastejšie detegované fuzáriotoxíny patria trichotecény (deoxynivalenol, T-2 toxín), zearalenón a fumonizíny [2]. Uvádza sa, že hlavnými kontaminujúcimi fuzáriotoxínmi v Európe sú deoxynivalenol a zearalenón a v Ázii sa vo vysokej miere vyskytujú okrem deoxynivalenolu a zearalenónu aj fumonizíny [3]. Cieľom našej práce bolo zistiť, prostredníctvom ELISA testu, hladinu deoxynivalenolu a zearalenónu v 15 vzorkách kukurice siatej po žatve. V analyzovaných vzorkách sa hladiny deoxynivalenolu pohybovali v rozmedzí 0,160 – 1,631 ppm a hladiny zearalenónu predstavovali hodnoty v  0,002 – 1,457 ppm. Uvedené hladiny mykotoxínov neprekročili hodnoty maximálne povolených limitov v krmivách uvedených v  Doporučení Komisie č. 576/2006/ES.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom grantu VEGA č. 1/0408/17.

Zdroje: 

[1] Desjardin,  A.E. (2006): Fusarium Mycotoxins Chemistry, Genetics and Biology. APS PRESS, 7-108.
[2] Hocking, A. D., Pitt,  J. I. (2009): Fungi and Food Spoilage. Springer.
[3] Binder, E. M. , Tan, L. M.,  Chin, L. J., Handl, J.,  Richard, J. (2007): Worldwide occurrence of mycotoxins in commodities, feeds and feed ingredients. Animal Feed Science and Technology, 137, 265-282.

Diskusia

Dobry den, mozete prosim vas uviest ake su konkretne hodnoty maximalne povolenych limitov mykotoxinov v krmivach? Predpokladam, ze hodnoty mykotoxinov sa standardne stanovuju vo vsetkych krmivach ako rutinna prax, co vsak v pripadoch ze kukurucu pouzivaju ako krmivo malorolnici, ako je tam zabezpecena kontrola? Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň, ďakujem za otázku, maximálne limity mykotoxínov v krmivách s obsahom kukurice sú pre deoxynivalenol - 12 ppm a zearalenón - 3 ppm. Pri výkupe poľnohospodárskych plodín do nákupných skladov sa odoberajú skúšobné odberné vzorky na kontrolu kvalitatívnych parametrov, ktorá okrem iného súvisí aj so stanovením obsahu mykotoxínov (prednostne sa mykotoxíny stanovujú v pšenici, raži, jačmeni a v kukurici). Avšak u maloroľníkov takéto kontroly podľa mojich informácií neprebiehajú. V týchto prípadoch existuje možnosť prevencie vo forme kŕmnych aditív na báze adsorbentov, antioxidantov a biologicky účinných látok, ktoré môžu čiastočne eliminovať negatívne účinky mykotoxínov.

Dobrý deň, chcem sa spýtať na analyzované vzorky, píšete, že ich bolo 15, ale neuvádzate, či šlo o jeden zdroj, alebo vzorky pochádzali z rôznych lokalít? Z Vašej odpovede dedukujem, že "po žatve" znamená, že šlo o skladovaný produkt, kde mohol byť zber z viacerých lokalít. Ak áno, vzorkoval sa jeden určitý sklad? Alebo viac? Ďakujem za upresnenie.
iwa

Dobrý deň, ďakujem za otázku, vzorkoval sa jeden sklad z Čečejoviec na východnom Slovensku.