Diferenciácia zubných kmeňových buniek a ich charakterizácia

Diferenciácia zubných kmeňových buniek a ich charakterizácia

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Terézia Okajčeková100%100%100%
RNDr. Romana Záhumenská PhD.100%100%100%
Mgr. Mária Baňasová PhD.100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Diferenciácia zubných kmeňových buniek a ich charakterizácia

Terézia Okajčeková1,2 , Henrieta Škovierová , Ján Strnádel , Erika Halašová3 ,
1 Divízia Molekulová Medicína, BioMed Martin, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika
2 Ústav lekárskej biochémie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika
3 Ústav lekárskej biológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika
tereza.okj@gmail.com

Strata zubu predstavuje zníženie kvality života, preto je ich biologická náhrada vítaná. Zubné tkanivá sú vhodným zdrojom mezenchymálnych kmeňových buniek, pretože prístup k ich kmeňovým bunkám je menej náročný a takmer neinvazívny v porovnaní s odberom buniek napríklad z kostnej drene. Extrahovaný zub, ktorý bol pôvodne odpadovým materiálom, môže byť použitý ako potenciálny zdroj kmeňových buniek. Mezenchymálne kmeňové bunky majú schopnosť diferencovať sa na rôzne typy mezenchymálnych tkanív, ako sú osteoblasty, chondrocyty, hepatocyty, neuróny a adipocyty. Náš projekt je zameraný na charakterizáciu dospelých zubných kmeňových a z nich diferencovaných buniek. Na diferenciáciu zubných kmeňových buniek izolovaných zo zubnej drene boli použité protokoly komerčne dostupných kitov, so zameraním na diferenciáciu ľudských kmeňových buniek na adipocyty, chondrocyty a osteoblasty. Počas diferenciácie sa jednotlivé kultúry sledovali mikroskopicky kvôli morfologickým zmenám buniek a čistote kultúry. Po troch týždňoch kultivácie sme kmeňové a diferencované bunky zafarbili a tak potvrdili prítomnosť lipidových vezikúl (adipocyty), zvýšenú produkciu glukózamín sulfátov (chondrocyty) a vápenatých zlúčením (osteoblasty). Takéto bunkové kultúry sme charakterizovali aj na základe ich typických fenotypových vlastností pomocou prístroja BD FACS Aria s využitím fluorescenčne značených protilátok na identifikáciu špecifických povrchových markerov. Táto analýza nám môže pomôcť pri charakterizácii procesov prebiehajúcich v zubných kmeňových bunkách počas ich diferenciácie. Získané poznatky sa budú môcť aplikovať pri vývoji nových techník v oblasti regeneratívnej medicíny tkaniva ústnej dutiny.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená projektom VEGA 1/0178/17 a projektom „Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin)” ITMS kód projektu: 26220220187, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, gratulujem k vysledkom! Zaujimalo by ma, ako dalej budete rozvijat tuto problematiku, co nasledne testovat a akym smerom sa bude uberat vas dalsi vyskum. Mohli by ste, prosim vas, nacrtnut a zhodnotit aktualne trendy v regenerativnej medicine? Kolko asi pracovisk sa venuje jej vyskumu na Slovensku? Drzim palce! Vdaka za odpovede, ZB

Dobrý deň! Ďakujem Vám veľmi pekne za Váš komentár plný entuziazmu. Veľmi nás to teší. Po tom, čo sme si overili prítomnosť zubných kmeňových buniek v našich vzorkách, sme následne bunky diferencovali o čom pojednáva táto práca. V budúcnosti by sme chceli pozorovať proteomický profil diferencovaných vs. nediferencovaných zubných kmeňových buniek. Taktiež máme v pláne pozrieť sa na profil makromolekúl mikroRNA, ktoré ako už vieme, majú výnimočné regulačné vlastnosti, a porovnávať ich expresiu taktiež v diferencovaných vs. nediferencovaných bunkách. Keďže by sme sa chceli priblížiť klinickým aplikáciám, v našich laboratóriách je rozbehnutý aj experiment zameraný na bunkový metabolizmus týchto buniek pod vplyvom statínov, ktoré slúžia na cielenú reguláciu bunkového rastu a bránenia zmenám fenotypu na nádorový. Aktuálne trendy sa týkajú širokého spektra reparácií, ako napríklad kostného tkaniva a orálnych tkanív. Tieto bunky majú do budúcna širokú škálu využitia aj pri rôznych ochoreniach, vďaka čomu sú podrobne študované najmä v Ázii a v Južnej Amerike. Na Slovensku sa problematike mezenchymálnych kmeňových buniek venuje prof. Altaner so svojou skupinou (BMC, SAV, Bratislava) a aj vedecká skupina prof. Rosochu (UJPS, Košice). Treba tu však spomenúť aj veľmi silnú vedecku skupinu prof. Suchánka (Karlova Univerzita, Hradec Kralove), ktorí majú obsiahlu systematickú prácu zameranú na charakterizáciu DPSC a jedným z ich najnovších výsledkov je diferenciácia ľudských kmeňových buniek izolovaných z pulpy na bunky produkujúce inzulín. Regeneratívna medicína je z môjho pohľadu veľmi zaujímavá a dá sa o nej veľa diskutovať. Dúfam, že som na Vaše otázky postačujúco zodpovedala. Ak by ste mali ďalšie otázky, neváhajte ma kontaktovať. TO