Rozšírenie ovocných druhov v Malých Karpatoch

Rozšírenie ovocných druhov v Malých Karpatoch

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
40%
Prevedenie (dizajn)
60%
Diskusná interakcia
80%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.40%60%80%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Rozšírenie ovocných druhov v Malých Karpatoch

Denisa Kovářová1 , Peter Štrba2 ,
1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Nitra, Slovensko
2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra botaniky (FAPZ), Nitra, Slovensko
kovarova.deniska@gmail.com

Predložená práca sa zaoberá rozšírením ovocných druhov (vrátane potenciálne využiteľných druhov) na vybraných 20 lokalitách sústredených prevažne na juhovýchodnom obvode pohoria Malé Karpaty. Študované lokality boli rozmiestnené najmä na miestach vinohradov v extraviláne a na okrajoch krovín, dubových alebo dubovo-hrabových lesov v rozmedzí nadmorskej výšky od 150 do 300 m n. m. Nachádzali sa v katastrálnom území obcí: Bratislava-Devínska Nová Ves, Častá, Devín, Dolné Orešany, Doľany, Dubová, Horné Orešany, Lančár, Lošonec, Medvedie, Modra, Naháč, Pezinok, Rača, Smolenice, Svätý Jur, Vinosady a Záhorská Bystrica. Údaje o rozšírení rastlinných druhov sme získali vlastným floristickým terénnym výskumom počas vegetačného obdobia v roku 2017. Druhy sme určovali podľa botanického kľúča [1]. Celkovo sme zistili diverzitu až 21 ovocných druhov (symbolom * sú označené nepôvodné druhy v zmysle práce [2]): *Aronia melanocarpa (Michx.) Elliott. arónia čiernoplodá, Berberis vulgaris L. dráč obyčajný, *Castanea sativa Mill. gaštan jedlý, Cerasus avium (L.) Moench. čerešňa vtáčia, Cornus mas L. drieň obyčajný, Corylus avellana L. lieska obyčajná, *Cydonia oblonga Mill. dula podlhovastá, Fragaria moschata (Duchesne) Weston jahoda drúzgavicová, F. vesca L. j. obyčajná, *Juglans regia L. orech kráľovský, *Malus domestica Borkh. jabloň domáca, *Mespilus germanica L. mišpuľa obyčajná, *Persica vulgaris Mill. broskyňa obyčajná, *Prunus domestica L. slivka domáca, *P. insititia Jusl.s. guľatoplodá, P. spinosa L. s. trnková, *Pyrus communis L. hruška obyčajná, Rosa canina L. ruža šípová, Rubus fruticosus L. ostružina černicová, Sambucus nigra L. – baza čierna, *Vitis vinifera L. vinič hroznorodý. Zistené druhy reprezentujú 8 čeľadí (bukovité, dráčovité, drieňovité, lieskovité, orechovité, ružovité, viničovité, zemolezovité). Dominantné je zastúpenie 14 druhov čeľade ružovité (až 66% z celkového počtu zistených druhov). Podľa zaradenia do podčeľadí – 4 druhy patria do Rosoideae (Rubus, Rosa, Fragaria), 5 druhov do Prunoideae (Cerasus, Persica, Prunus) a 5 druhov do Maloideae (Aronia, Cydonia, Malus, Mespilus, Pyrus). Ostatných 7 čeľadí je reprezentovaných jedným druhom. Ku druhom s najvyššou frekvenciou výskytu patrili Sambucus nigra – baza čierna, ktorý sa vyskytoval na 16 lokalitách, Rosa canina – ruža šípová na 18 lokalitách a Rubus fruticosus – ostružina černicová, dokonca na všetkých 20 skúmaných lokalitách. Iba na jednej lokalite sme zaznamenali druhy: Aronia melanocarpa, Berberis vulgaris, Cornus mas, Cydonia oblonga, Fragaria moschata a Mespilus germanica. Výsledky našej práce je možné v praxi využiť pri ochrane fytogenofondu kultúrnych aj potenciálne využiteľných ovocných druhov.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Dostál, J., Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I, II. 1991, 1992, 1–1566.
[2] Medvecká, J.,  Preslia. 2012, 84, 257–309.

Diskusia

Dobry den, mohli by ste prosim specifikovat a popisat metodiku floristickeho terénneho výskumu: ako realne prebieha komplexna rekognoskacia terenu tak, aby ste neopomenuli ziadny ovocny druh. Vopred dakujem za odpoved, ZB

Dobrý deň,
pred uskutočnením samotného terénneho výskumu a botanizovaním sme sa oboznámili s dostupnou literatúrou. Podrobne sme si preštudovali literatúru o skúmanom území, mapy, prírodné pomery záujmovej oblasti, realizované floristické výskumy. Botanické územie sme si stanovili podľa mapy Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, a presne sme ho dourčili namieste na základe dostupnosti. Po naštudovaní dostupnej literatúry a vymedzení lokalít sme pristúpili k terénnemu výskumu. Zvolené lokality sme navštevovali v pravidelných časových intervaloch raz za tri týždne. Pri návšteve lokalít sme používali metódu súpisu druhov cievnatych rastlín a zaznamenali v teréne fotoaparátom na mobilných telefónoch typu Microsoft Lumia 950 a Sony Xperia E5. Na mieste sme zisťovali GPS súradnice a nadmorskú výšku zariadením pre turistickú navigáciu GPS Garmin GPSmap 62 s +SK TOPO. Vybrané rastliny sme spracovali do herbárových položiek.
Získané druhy rastlín sme určovali priamo v teréne, z fotografií a ťažšie určiteľné druhy aj z herbárového materiálu pomocou botanických kľúčov (Dostál et Červenka, 1991,1992). Určené druhy sme zapisovali do tabuľky, kde sme uviedli vedecký názov, slovenský názov, zaradenie do čeľade, pôvod, výskyt, spolužitie s inými rastlinami, typ pôdy, hojnosť výskytu.
Botanická nomenklatúra v práci je použitá podľa Veľkého kľúča na určovanie vyšších rastlín I a II (Dostál, 1991,1992). Podľa Marhold a Hindák (1998) sme použili botanickú nomenklatúru pri druhoch Aronia melanocarpa, Cydonia oblonga. Získané údaje sme spracovali a vyhodnotili v programe Microsoft Excel. Ovocné druhy v roku 2017 boli postihnuté jarnými mrazmi, čo sa odrazilo na ich úrode, z toho dôvodu vo fotodokumentácii skúmaných lokalít plody chýbajú alebo sú v obmedzenom množstve.

Dobry den.

Je predstavitelna aj moznost fotit oblasti v roznych casoch a porovnanim s aktualnym vegetacnym obdobim a s prihliadnutim na klimaticke podmienky vyuzit farebnu odlisnost kvitnucich a nekvitnucich na nejaku kvalitativnu alebo aj kvantitativnu analyzu?

Dakujem, PF

Dobrý deň,
Niečo podobné by bolo možné iba na malom množstve označených miest (do 5), s malým počtom sledovaných druhov (1-3), malým počtom označených jedincov (1-8) a veľmi častými návštevami (max. raz za 3 dni). Klasický floristický ternénny výskum sa týmto nezaoberá, zaoberá sa tým synfenológia.