Faktory ovplyvňujúce obsah fotosyntetických pigmentov v listoch pšenice letnej

Faktory ovplyvňujúce obsah fotosyntetických pigmentov v listoch pšenice letnej

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
60%
Prevedenie (dizajn)
50%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
PharmDr. Štefan Husár PhD.40%60%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%40%-
ISBN: 978-80-972360-4-5

Faktory ovplyvňujúce obsah fotosyntetických pigmentov v listoch pšenice letnej

Veronika Kubová1 , Beáta Piršelová ,
1 Katedra botaniky a genetiky, FPV UKF, Nábrežie mládeže 91, 949 74 Nitra
veronikakubova1@centrum.sk

Fotosyntetické pigmenty ako kompartmenty membránových organel vyšších rastlín predstavujú štruktúry zachytávajúce kvantá slnečného žiarenia, ktoré následne plastidy pretransformujú a vzniknutú energiu zabudujú do chemických väzieb. Optimálny proces fotosyntetickej asimilácie je možný len v určitých podmienkach, či už vonkajšieho alebo vnútorného prostredia. V našej práci sa venujeme vplyvu metódy extrakcie, genotypu a sušiny repy cukrovej (Beta vulgaris, cv. Tatry) na obsah fotosyntetických pigmentov v listoch dvoch odrôd pšenice letnej formy ozimnej (Triticum aestivum cv. IS Mandala a IS Spirella). Po 10 dňoch pestovania pšenice v pôdnom substráte obohatenom o sušinu repy (10 a 20 g/kg pôdy) sme zaznamenali genotypové zmeny v obsahu fotosyntetických pigmentov. Sledované genotypy sa líšili najmä v obsahu karotenoidov. Vyšší obsah fotosyntetických pigmentov vplyvom aplikácie sušiny repy sme zaznamenali iba v prípade odrody IS Mandala. Stanovením obsahu pigmentov v čerstvých listoch sme zaznamenali v prípade každého variantu experimentu vyšší obsah pigmentov.

Kľúčové slová: fotosyntetické pigmenty, pšenica, alelopatia

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Nikolaeva M. K. a kol. (2010) Fyziologiya Rastenii. 57(1) p. 94.
[2] Lichtenthaler H. K. a Wellburn A. R. (1983) Biochem. So. Trans. 1 p. 591.

Diskusia

Dobrý podvečer,

prezentujete celkom zaujímavú prácu. Ako je vidieť z Vašich výsledkov vo všeobecnosti má zmrazovanie účinok na zníženie množstva ako chlorofylu tak aj karotenoidov.

Moja otázka smeruje jednak ku spôsobu zmrazovania ... Ako, za akých podmienok a aký dlhý čas... Jednak k otázke ako je to s ostatnými látkami, ktoré sa nachádzajú v rastlinách (napr. vitamíny). Je známe ako dochádza k úbytku napr. neenzymatických látok obsiahnutých v rastlinách?

Čím si vysvetľujete nárast obsahu karotenoidov, ide o špecifický účinok sušiny? Prečo je teda pozorovaná tendencia poklesu CHL-a a b zatiaľ čo u karotenoidov pozorujeme nárast?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň, ďakujeme Vám veľmi pekne za Vaše otázky a komentár.

Zmrazený materiál bol uložený v mraziacom boxe po dobu 12 mesiacov, pri priemernej teplote -18°C. Zamrazovanie prebehlo bez predchádzajúceho zmrazenia tekutým dusíkom. Zvýšený obsah karotenoidov môže súvisieť s ochranou fotosyntetického aparátu danej odrody voči alelopatickým účinkom repy. Túto skutočnosť by sme však museli overiť ďalšími analýzami. V našej práci sme sa nezaoberali obsahom iných látok, avšak je preukázaný pokles proteínov v rámci stresu rastlín vystavaných chladu.