Vplyv chladenej plazmy na ľudské dermálne fibroblasty

Vplyv chladenej plazmy na ľudské dermálne fibroblasty

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
93%
Prevedenie (dizajn)
90%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Terézia Okajčeková100%100%100%
RNDr. Romana Záhumenská PhD.100%100%100%
RNDr. Barbara Tóthová PhD.100%100%100%
Mgr. Jana Plavá100%100%-
RNDr. Miroslav Horváth PhD.100%100%100%
PharmDr. Štefan Husár PhD.60%40%-
RNDr. Monika Kvaková100%100%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%80%100%
ISBN: 978-80-972360-4-5

Vplyv chladenej plazmy na ľudské dermálne fibroblasty

Terézia Okajčeková1 , Henrieta Škovierová2 , Dana Dvorská , Romana Záhumenská , Erika Halašová3 ,
1 Ústav lekárskej biochémie, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Martin, Slovenská republika
2 Divízia molekulová medicína, Biomed, Martin
3 Ústav lekárskej biológie, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Martin, Slovenská republika
tereza.okj@gmail.com

Chladená plazma s atmosférickým tlakom je definovaná ako ionizovaný alebo čiastočne ionizovaný plyn. Je považovaná za štvrtý stav hmoty. V plazme možno identifikovať pozitívne i negatívne ióny a neutrálne alebo nabité molekuly. Ďalej je charakterizovaná teplotou, rôznymi typmi žiarenia (napr. UVB) a elektrickými poľami. Plazmy je možné vidieť aj v každodennom živote, napríklad ako blesky v búrkach, polárna žiara alebo neónové svetlá. Umelé generovanie plazmy môže byť uskutočnené pri nízkom alebo atmosférickom tlaku pridaním energie do plynu, napr. argónu, hélia alebo iného vzácneho plynu. Zistilo sa, že chladená atmosférická plazma veľmi účinne inaktivuje rôzne mikroorganizmy, ktoré spôsobujú chronické zápaly na pokožke. Ide teda o nový inovatívny prístup v medicíne so širokým spektrom aplikácií, ako je napríklad lokálna liečba kožných ochorení s mikrobiálnym postihnutím alebo hojenie rán. Tieto zistenia viedli k hypotéze, že chladená plazma môže byť alternatívnym riešením pre antiseptickú liečbu chronicky infikovaných rán alebo dezinfekciu chirurgických nástrojov či katétrov. Cieľom tejto práce je štúdium účinkov chladenej plazmy na ľudské bunky. Testovali sme dermálne fibroblasty, ako dominantnú populáciu buniek v pokožke, pretože tieto zdravé bunky taktiež prichádzajú do kontaktu s plazmou pri jej aplikácii. V našich testovaných podmienkach mala chladená plazma negatívny vplyv na viabilitu, morfológiu a metabolizmus ľudských buniek.

Kľúčové slová: chladená plazma, dermálne fibroblasty, hojenie rán, MTT test, fluorescenčná mikroskopia

Poďakovanie: 
Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, paci sa mi vasa metodicka praca, aj vysledky su povzbudzujuce. Ale ako vieme, kazda minca ma dve vzdy strany, vy uvadzate same pozitiva vyuzitia chladnej plazmy. Zaujimalo by ma, ci su aj nejake neziaduce ucinky spojene s jej vyuzitim, pripadne viete odhadnut a porovnat ekenonicky aspekt takejto metodiky voci klasickej liecbe? Su uz dostupne aj klinicke data zo studii, alebo je metodika len vo faze testovania in vitro? Ako realne je v sucasnosti dostupne vyuzitie chladnej plazmy pre pacientov? Vopred dakujem za odpovede, ZB.

Dobrý deň, vopred Vám ďakujem za Váš komentár. Správne, každá minca má dve strany. Prístroj na generovanie chladenej plazmy je v procese vývoja a snažíme sa optimalizovať vhodné nastavenia fyzikálnych parametrov, ktoré by boli fyziologicky kompatibilné. Nie sú stanovené európske normy na generovanie chladenej plazmy. Snažíme sa nájsť horný limit pre dosiahnutie biologickej viability u ľudských buniek. Moja prezentácia síce poukazuje na negatívny dopad na ľudské dermálne fibroblasty, pretože vykazovali nižšiu viabilitu a po ožiarení boli pozorované aj morfologické zmeny. Predpokladáme, že zmenením a ďalším testovaním parametrov, dokážeme tento negatívny vplyv transformovať na pozitívny a podporiť tak bunkovú proliferáciu.
Ekonomický aspekt neviem odhadnúť, nakoľko metodika je momentálne v procese testovania in vitro, kde spolupracujeme aj s mikrobiologickým oddelením, kde sa testujú práve tie pozitívne vplyvy chladenej plazmy. Ide o metódu, ktorá by mala slúžiť skôr ako doplnkové liečenie, popri hlavnej liečbe, napríklad u ochorenia “diabetická noha“. Ale na základe experimentov, môžem odhadnúť, že metodika nie je príliš finančne náročná, preto si myslím, že ani samotná liečba by nemusela byť.
Samozrejme je niekoľko klinických testov v procese, ktoré vykazujú priaznivé účinky chladenej plazmy. Momentálne využitie asi nie je možné, pretože na Slovensku sa táto metóda len testuje.