Čo so zubnou kefkou po chorobe?

Čo so zubnou kefkou po chorobe?

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
84%
Prevedenie (dizajn)
56%
Diskusná interakcia
75%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Miroslav Horváth PhD.100%100%100%
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%60%-
Mgr. Cyril Siman60%20%40%
RNDr. Monika Kvaková100%80%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.60%20%60%
ISBN: 978-80-972360-4-5

Čo so zubnou kefkou po chorobe?

Thomas Rozina1 , Martin Sojka ,
1 Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika
thomas.rozina@gmail.com

Úvod: Stále nie je jednotený názor na otázku pacientov či je potrebné meniť  ich potenciálne kontaminovanú zubnú kefku po prekonaní infekčného ochorenia horných dýchacích ciest ako prevencia reinfekcie.

Ciele: Cieľom tejto práce bolo stanoviť mieru prežívania patogénov vyvolávajúcich ochorenia horných dýchacích ciest na zubnej kefke po úspešnej liečbe a prispieť k formovaniu faktami podloženého všeobecného odporúčania zubných a všeobecných lekárov pre pacientov ohľadne potreby výmeny zubnej kefky po prekonaní ochorenia.

Metodika: Do štúdie bolo zapojených štyridsaťjeden zubných kefiek, ktoré boli zbierané 24 až 72 hodín po ukončení cielenej antibiotickej terapie a následne nami spracované. Kultivácia bola zameraná na patogény, ktoré vyvolali pôvodné ochorenie. Pri diagnostickej kultivácii výterov z HDC pacientov bolo identifikovaných 49 respiračných patogénov (27x Streptococcus pyogenes, 8x Staphylococcus aureus a ďalších 7 druhov). Kultivácia bola zameraná na patogény, ktoré vyvolali pôvodné ochorenie.

Výsledky: 29% všetkých zubných kefiek malo pozitívny výsledok po priamom odtlačení štetiniek na médium agaru. Po oplachu hlavičky zubnej kefky malo pozitívny výsledok 36,5% vzoriek a kultúra vyočkovaná po pomnožení bola pozitívna v 46% prípadov, teda vykazovala aspoň minimálne osídlenie skúmaným patogénom.

Záver: Vyplývajúc z našej štúdie a porovnaní jej výsledkov so zahraničnými štúdiami nemôžeme odporúčať meniť zubnú kefku po prekonaní bakteriálneho ochorenia horných dýchacích ciest ako spôsob účinnej prevencie reinfekcie.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

1) Karibasappa G. N. et al. Assessment of microbial contamination of toothbrush head: An in vitro study. Indian J Dent Res 2011 22:2-5.
2) Osho A. et al. Toothbrushes as Fomites Journal of Dentistry and Oral Hygiene 59 92-94.
3) Raiyani C. M. et al. Assessment of microbial contamination on twice a day used toothbrush head after 1-month and 3 months J Nat Sc Biol Med 2015 6 44-8.
4) Hybášek I. et al. Otorinolaryngologie Karolinum 2006 ISBN: 9788024610191 str. 95.
5)  http://www.zubnahliadka.sk/node/31
6) Kramer A. et al. How long do nosocomial pathogens persist on inanimate surfaces? BMC Infect Dis. 2006; 6: 130.
7) Keijser J. A. et al. Comparison of 2 commercially available chlorhexidine mouthrinses J Periodontol. 2003 Feb; 74(2): 214-8.
8) Kapoor D. et al. Efficacy of two different concentrations of chlorhexidine mouth-rinse on plaque re-growth Indian Journal of Dentistry June 2011, 11-15.
9) Abdalrahman B. M. et al. In vitro antimicrobial comparison of three commercially available chlorhexidine-based oral rinses S. Afr. dent. j. vol.71 n.7  Aug. 2016.
10) Ji-Hyang K. et al. Analysis of Microbial Contamination and Antibacterial Effect Associated with Toothbrushes   Dent  Hyg  Sci  Vol. 18,  No. 5,  2018.

Prezentácia nie je dostupná

Diskusia

Dobry den, zaujala ma vasa praca, velmi, je to zasluzna robota objasnit tento fenomen: vymenit zubmu kefku po chorobe ci nie? Z vasich vysledkov vyplyva, ze ste nasli pomerne vela patogenov, uvadzate 29, 36 resp. 49 perc. v zavislosti od pouzitej metodiky (otlacenie na agar, oplach, pomnozenie), navyse v porovnani s inymi studiami, kde ich nasli menej (vid str. 7: 15, 20 resp. 10 perc.), napriek tomu neodporucate vymenit kefku po chorobe? Ja by som to prave vyhodnotila naopak, jednoznacne ste dokazali, ze pritomnost patogenov tam je a teda predstavuju riziko reinfekcie, ci?. Ako je to teda? Na zaklade coho ste formulovali take zavery? MOhli by ste, prosim vas, okomentovat aj tu diskrepaciu medzi vasimi vysledkami a udajmi, zo studii, ktore uvadzate v diskusii, predsa len vy ste namerali az dvojnasobne resp. trojnasobne mnozstvo patogenov ako ini. Prezentacia formou clanku je dost vizualne neprehladna, nabuduce odporucam pripravit schematickejsiu a hutnejsiu .ppt verziu resp. poster. Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň prajem. Teší ma, že Vás moja práca zaujala. Ako prvé by som chcel poznamenať, že problém je omnoho komplexnejší a nedokážem na základe mojej práce povedať či zubnú kefku meniť nutné alebo nie. Moja práca je len prvou časťou skladačky a je potrebné aby na ňu nadväzovali ďalšie štúdie pre jednoznačný záver. V mojom závere stojí, že nedokážem tvrdiť, že výmena kefky je účinný spôsob prevencie reinfekcie. Totiž ak sa pacient rozhodne zubnú kefku vymeniť, je tam predpoklad že je kolonizovaná. Povedzme, že ráno ešte túto kolonizovanú zubnú kefku použil a večer si vezme novú. Avšak je podľa môjho názoru veľká šanca, že ústa sa stávajú rezervoárom patogénu a svoju novú zubnú kefku dotyčný kontaminuje. Preto skôr než výmena jednej zubnej kefky sa nejaví ako účinné riešenie. Osobne cestu vidím skôr v hľadaní dostupného prostriedku na domácu dezinfekciu zubnej kefky, ktorú môžeme vykonávať opakovane. Pre tieto účely sa javí byť použiteľný napríklad kuchynský ocot, čo spomínam aj vo svojej práci. Čo sa týka porovnávania mojich výsledkov s výsledkami iných štúdií, musíme brať na zreteľ, že ja som testoval kefky pacientov po prekonaní ochorenia. Ostatné štúdie testovali kefky zdravých pacientov. Preto sa vyššia miera kontaminácie dala predpokladať. Okrem toho miera kontaminácie výrazne varírovala a štúdia z Južnej Kórei dokázala prítomnosť staphylococcus aureus na takmer 90% zubných kefiek po 3 mesiacoch používania. Interpretácia mojich výsledkov a začlenenie do kontextu ďalších štúdií nie je jednoduché a chystám sa túto problematiku konzultovať na fóre lekárov ORL. Verím, že mojou prácou inšpirujem ďalších "vedátorov" a posunú nás ďalej v hľadaní odpovede. Ďakujem ešte raz za záujem.

Dobrý deň, ďakujeme za príspevok a veľmi oceňujem formu spracovania (článok in extenso vs. poster alebo prezentácia). Zaujímalo by ma, prečo ste volili relatívne široké časové okno (24 až 72 hodín po ukončení ním indikovanej cielenej antibiotickej terapie). Ak by ste porovnávali vzorky z okrajov intervalu, t.j. okolo 24 h a okolo 72h, ako mení viabilita patogénov, resp. ich schopnosť sa deliť? Berúc do úvahy, že daná kefka bola od ukončenia ATB liečby používaná (a oplachovaná)....alebo nebola?
Ešte komentár: posúdenie výsledkov dosť blokuje použitý prístup vo vyhodnotení, ktorý je čisto deskriptívny (navyše len so strednými odhadmi proporcií, vyjadrených ako percentá, bez stanovenia neurčitosti). V budúcnosti tiež odporúčam zvyknúť si pri uvádzaní výsledku v % uviesť, z akého celku. Bez tejto informácie môže byť údaj dvojznačný, niekedy aj viacznačný, pretože nie vždy sa to dá odvodiť z kontextu vety.
Záverom konštatujem, že táto téma si určite zaslúži ďalší výskum v rozumných dizajnoch. Držím palce.
iwa

Ďakujem za postrehy, budem na ne do budúcna myslieť. Nadizajnovanie štúdie sa prispôsobovalo podmienkam, ktoré ako študent mám. Áno, kefka bola normálne používaná čo bolo aj našim cieľom aby sme pracovali s reálnymi podmienkami. Časové okno bolo takto nastavené s ohľadom na praktický rozmer, aby príliš krátky časový interval nevyselektoval priveľa pacientov, pretože nie všetci sú schopní alebo ochotní prísť hneď na druhý deň po dobratí antibiotík a zároveň sme chceli aby odoznela "antibiotická clona" vytvorená liečbou a výsledok nebol napadnuteľný tým, že dávka baktérií prítomná v ústach bola stále tlmená nasadenou liečbou. Ďakujem za Vás záujem.

Ďakujem za vysvetlenie a želám veľa úspechov.
iwa