Štúdium benzoátomeďnatých komplexov s derivátmi benzimidazolu a ich potenciálne antimykotické vlastnosti

Štúdium benzoátomeďnatých komplexov s derivátmi benzimidazolu a ich potenciálne antimykotické vlastnosti

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
98%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Tomáš Hajdu100%100%100%
Patrik Skřipský100%100%100%
Patrik Čerňa100%100%100%
Mgr. Sabina Menczerová100%100%-
MUDr. Jana Barkociová Barkociová100%100%100%
Dóra Varjúová100%100%100%
Zuzana Schonbeckova100%100%100%
Lucia Petrovicsova100%100%100%
Lucia Hrnčárova100%100%100%
Ing. Zoltán Polozsányi80%100%-
ISBN: 978-80-972360-6-9

Štúdium benzoátomeďnatých komplexov s derivátmi benzimidazolu a ich potenciálne antimykotické vlastnosti

Karin Preinerová1 , Miroslava Puchoňová , Noémi Molnárová ,
1 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika
k.preinerova@gmail.com

V posledných dekádach sa úsilie vyvinúť nové liečivá sústreďuje na zlúčeniny s prechodnými kovmi. Jednu skupinu z nich predstavujú meďnaté komplexy, ktoré sú v centre záujmu kvôli potenciálnym antikarcinogénnym, antimikrobiálnym a protizápalovým účinkom [1]. Práve jedny z najsľubnejších látok, v množstve klinicky využívaných liečiv, predstavujú deriváty benzimidazolu vykazujúce nízke štruktúrne nároky. Molekuly obsahujúce benzimidazolové jadro majú signifikantné protizápalové, potenciálne antikarcinogénne, antiproliferatívne a antiparazitické vlastnosti [2] a sú využívané ako inhibítory protónovej pumpy (Omeprazol), antihelmintiká (Albendazol, Mebendazol, Mintezol) prípadne antipsychotiká (Pimozid) [3]. Prítomnosť derivátov benzimidazolu v koordinačnej sfére meďnatého iónu spolu s aniónovými ligandami ako sú salicyláty či benzoáty, známe svojimi protizápalovými vlastnosťami, by mohli zvýšiť potenciálnu bioaktivitu vznikajúcich látok. 

 Našim hlavným zámerom je syntéza meďnatých komplexov s polohovými izomérmi kyseliny metylsalicylovej a metylbenzoovej s dusíkatým ligandom 2-hydroxymetylbenzimidazolom. Následne štúdium zmeny reakčných podmienok syntézy na vznikajúce produkty, ktoré sa realizovali zmenou rozpúšťadla a zmenou stechiometrických pomerov reagentov. Vzorky boli pripravené v rôznych sériách v závislosti od použitého rozpúšťadla (metanol, etanol, acetonitril) a od samotného ligandu. Pripravené komplexy majú oktaédrickú geometriu so sumárnym vzorcom [Cu(XBz)2(2-MeBzim)2], v ktorých sa 2-hydroxymetylbenzimidazol (2-MeBzim) koordinuje bidentátne-chelátovo na centrálny atóm a anióny (XBz) sú viazané buď monodentátne alebo bidentátne-chelátovo. V tuhej fáze bolo zloženie a čistota komplexov skúmaná spektrálnymi metódami a taktiež monokryštálovou a práškovou difrakčnou analýzou. Ďalším cieľom je skúmanie antimykotických vlastností vybraných zlúčenín, ktoré sa budú sledovať na troch hubách Microsporum gypseumFusarium graminearum a Botrytis cinerea. Antimykotická aktivita sa sleduje po dobu 5 dní v troch rôznych koncentráciách v 10 mM, 100 mM a 1mM roztokoch vzoriek. 

Poďakovanie: 
Zdroje: 

1. TISATO, Francesco, et al. Copper in diseases and treatments, and copper‐based anticancer strategies. Medicinal research reviews, 2010, 30.4: 708-749.
2. AKHTAR, Wasim, et al. Therapeutic evolution of benzimidazole derivatives in the last quinquennial period. European journal of medicinal chemistry, 2017, 126: 705-753.
3. BOIANI, Mariana; GONZÁLEZ, Mercedes. Imidazole and benzimidazole derivatives as chemotherapeutic agents. Mini reviews in medicinal chemistry, 2005, 5.4: 409-424.

Diskusia