Syntéza a štúdium nových derivátov obsahujúcich tiazolo[5,4-d]tiazolové a oxadiazolové jednotky ako potenciálne elektrón transportné vrstvy

Syntéza a štúdium nových derivátov obsahujúcich tiazolo[5,4-d]tiazolové a oxadiazolové jednotky ako potenciálne elektrón transportné vrstvy

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Radka Štadániová100%100%-
Ing. Helena Svajdlenková Phd.100%100%-
RNDr. Michal Procházka Procházka PhD.100%100%100%
Ing. Róbert Balogh100%100%100%
Mária Kováčová100%100%100%
Ing. Nikol Bugárová100%100%100%
Lenka Lorencová100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-6-9

Syntéza a štúdium nových derivátov obsahujúcich tiazolo[5,4-d]tiazolové a oxadiazolové jednotky ako potenciálne elektrón transportné vrstvy

Róbert Balogh1 , Martin Danko , Anita Eckstein-Andicsová , Kamil Tokár2,3 ,
1 Ústav polymérov SAV, Bratislava, Slovenská republika
2 Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave, Slovenská republika
3 CCMS, Fyzikálny ústav SAV, Slovenská republika
robert.balogh@savba.sk

Kombinácia organických heterocyklických zlúčenín so známymi elektrickými vlastnosťami sú predmetom intenzívneho bádania mnohých výskumných skupín. Nízko molekulové deriváty s elektrón-akceptorovým jadrom, ako napríklad oxadiazol v kombinácii s inými elektrón-akceptorovými, alebo elektrón-donornými substituentami majú užitočné elektrické vlastnosti, a našli svoje uplatnenie napríklad ako funkčná vrstva pre prenos elektrónov (ETL) v organických svetlo emitujúcich diódach (OLED). Ďalšími výhodami konjugovaných heteroaromatických systémov sú chemická a termická stabilita, vysoká efektivita, jednoduchá príprava a nízka cena. V posledných dvoch desaťročiach bolo zverejnených veľa prác so zameraním na prípravu zlúčenín s vylepšenými elektrickými a chemickými vlastnosťami použiteľnými v ETL [1-3].

Cieľom našej práce bolo zosyntetizovať nové deriváty s vlastnosťami vhodnými pre ETL. Pre výstavbu štyroch nových derivátov boli zvolené tiazolo[5,4-d]tiazol, 1,3,4-oxadiazol a para substituované fenylové jednotky. Prvým krokom štvorstupňovej syntézy bola príprava tiazolo[5,4-d]tiazolového skeletu, ktorý bol v nasledujúcich dvoch krokoch funkcionalizovaný. Na prípravu finálnych derivátov bola využitá Huisgenova cykloadícia chloridu kyseliny tiazolo[5,4-d]tiazolu a príslušného tetrazolu. Štruktúra pripravených zlúčenín bola potvrdená pomocou spektrálnych metód, ako IČ spektroskopia, NMR a HRMS. Zosyntetizované deriváty boli ďalej skúmané pomocou UV-Vis a emisnej spektroskopie v roztokoch a v polymérnych matriciach a z nameraných spektrálnych dát boli vypočítané kvantové výťažky. Absorpčné maximá HOMO-LUMO optimalizovaných štruktúr získané experimentálne boli porovnané s hodnotami získanými teoretickými výpočtami. Podľa energetickej bariéry medzi HOMO a LUMO, dva z pripravených derivátov sa javia ako vhodné kandidáti pre ETL. Limitom môže byť ich obmedzená rozpustnosť v bežných organických rozpúšťadlách, čo sťažuje aplikovateľnosť týchto nových zlúčenín v prax.

Poďakovanie: 

Táto práca vznikla za finančnej podpory grantov: VEGA 2/0158/17; 2/0161/17 a APVV-15-0545; APVV-17-0352.

Zdroje: 

[1]      B. Geffroy, P. le Roy, and C. Prat, “Organic light-emitting diode (OLED) technology: Materials, devices and display technologies,” Polym. Int., vol. 55, no. 6, pp. 572–582, 2006.
[2]      A. P. Kulkarni, C. J. Tonzola, A. Babel, and S. A. Jenekhe, “Electron Transport Materials for Organic Light-Emitting Diodes Abhishek,” Chem. Mater., vol. 16, no. 23, pp. 4556–4573, 2004.
[3]      H.-W. Chen, J.-H. Lee, B.-Y. Lin, S. Chen, and S.-T. Wu, “Liquid crystal display and organic light-emitting diode display: present status and future perspectives,” Light Sci. Appl., vol. 7, no. 3, p. 17168, 2018.

Diskusia

Veľmi pekne spracovaná prezentácia a zaujímavá téma.
Rada by som sa opýtala dve otázky:
1.Budete pokračovať s aplikáciou do iných polymérnych matríc?
2.Pre akú aplikáciu sú vhodné polymérne matrice, alebo sú polymérne matrice využívané len z hľadiska výpočtov a meraní? Ďakujem za odpovede.

Do iných polymérnych matríc ich nebudeme aplikovať. Tak, ako v praxi budeme ich aplikovať vo forme tenkých vrstiev v modelových zariadeniach. V našom prípade polymérne matrice sú využívané len z hľadiska analýzy fyzikálnych vlastností prezentovaných nových derivátov, teda pri meraní UV-Vis a emisných spektier.

Tema je vysoko aktuálna a veľmi pekne spracovaná.
Chcela by som sa opýtať, - či je známa životnosť organickej elektroniky?
- sledovali ste pri príprave polymérnych filmov, či su deriváty homogénne dispergované?
Ďakujem

Naše deriváty ešte neboli aplikované v modelových zariadeniach, teda neviem akú životnosť môžu mať, ale DSC a TGA merania ukázali dobrú tepelnú stabilitu a nedetegujeme chemický rozklad po dlhšom čase týchto látok. Homogénne dispergovanie látok v matrici sme neštudovali, agregáty neboli sledované v matriciach.

Práca je veľmi zaujímavá a veľmi aktuálna. Organická elektronika ponúka oproti tej bežnej niekoľko nesporných výhod. Jednoduchšia a lacnejšia výroba, lepšie mechanické vlastnosti (napr. ohybnosť)
No mám niekoľko otázok:
1) Emisia je krásne tyrkysová, no je možné ju v inej matrici posunúť ešte viac do červenej oblasti, či je potrebné pripraviť iné deriváty?
2) Aká bola hrúbka pripravených filmov? A testovali ste aj ich mechanické vlastnosti?
3) Aká je stabilita pripravených derivátov a aký vplyv na stabilitu má zamiešanie do polymérnych matríc?
Vopred ďakujem za odpovede

Matricou by sme nezískali posunutie do červenej oblasti, skôr by sme potrebovali iné deriváty alebo iné substituenty na fenylových jadrách. Hrúbka pripravených filmov bola 50 mikrometrov. Mechanické vlastnosti a stabilita polymérnych filmov neboli testované, slúžili iba na spektroskopické meranie a na výpočty. Termickú stabilitu sme sledovali pomocou TGA a DSC. Deriváty sú termicky stabilné do 350°C.