Veľmi pekne ďakujem za otázku.
Alzheimerova choroba (AD) je multifaktorové ochorenie, charakteristické poruchami cholinergickej neurotransmisie, oxidačným stresom, prítomnosťou extracelulárnych β-amyloidných plakov a intracelulárnych depozitov amyloidných agregátov tau proteínu (Ju et al., 2019). Napriek tomu, že sa jedná o široko rozšírené ochorenie, dodnes nie je liečiteľné. Väčšina liečiv sa zameriava na potlačenie symptómov ochorenia, čím prispieva k skvalitneniu života pacientov postihnutých AD.
Čínska medicína už niekoľko storočí poskytuje veľké množstvo látok, ktoré majú niekoľko prospešných vlastností využiteľných pri hľadaní účinného liečiva pre AD. Súčasné výsledky ukázali, že použitie extraktov z čínskych bylín predstavuje sľubnú cestu pre dizajn účinného liečiva. Dôležitou vlastnosťou týchto látok by mala byť predovšetkým schopnosť ovplyvniť vznik alebo deštruovať vytvorené amyloidné agregáty β-amyloidného (Aβ) peptidu a tau proteínu. Anti-amyloidný účinok bol preukázaný pre viaceré látky ako kurkumín a resveratrolu (II. fáza klinického výskumu), extrakty zeleného čaju, tanšinón (extrakt Salvia miltiorrhiza) (Bonaccini et al. 2015). Pre mnohé z týchto látok bol preukázaný aj anti-oxidačný účinok, schopnosť ovplyvniť funkciu β- a γ- sekretázy. Veľmi zaujímavou skupinou látok sú extrakty z Rhizoma asphodeloides, sarsasapogeníny. Sarsasapogenín sa dlhodobo používa v tradičnej čínskej medicíne vďaka jeho protinádorovým, antioxidačným, antimikrobiálnym, antivírusovým, a protizápalovým vlastnostiam (Shen S., et al. 2013). Naši spolupracovníci z Východočínskej univerzity testovali anti-oxidačné a protizápalové vlastnosti sarsasapogenínu a novosyntetizovaných derivátov. Zistili, že deriváty použité aj v našej štúdii boli schopné výrazne ochrániť PC-12 bunky voči cytotoxicite indukovanej amyloidnými agregátmi Aβ peptidu. Preto sme sa rozhodli podrobne preskúmať účinok sarsasapogenínu na Aβ42 amyloidné fibrily in vitro. Zistili sme, že táto spôsobuje výraznú deštrukciu fibríl. Ďalšie publikácie poukázali na ich ďalšie prospešné vlastnosti, ako napr. účinnosť pri apoptóze, oxidačnom strese, zápaloch a poruchách pamäte spôsobených starnutím (Ling et al., 2019, Wang et al., 2017). Aj vďaka tomu si tieto látky získali pozornosť a ukázali potrebu hlbšieho poznania pre ich možné využitie pri dizajne látok s antiamyloidným účinkom.

Thank you very much for your question.
In our study we used neuroblastoma cells (SH-SY5Y) as a model system for neural cells. I assume that the use of the cancer-like cell line led to a slight misconception. My statement to use of SH-SY5Y cells and interpretation of the results is that in our studies, we are focused on the effect of protein amyloid aggregates (alone or in the presence of small molecules) on cell proliferation, metabolism and overall survival. It is generally accepted that presence of amyloid aggregates causing significant damage to cells observed in our experimental set up as a decrease in cell proliferation. Therefore, in this study we have look up to biophysical aspects of amyloid aggregation of Amyloid-β (Aβ) peptide associated with Alzheimer's disease and the compounds with potential to inhibit this unfavorable process of aggregation or destroy fibrils. We have observed that compounds ML9 and ML13 were not able to destruct preformed amyloid fibrils as Thioflavin T fluorescence intensities wasn't significantly decreased in comparison to thioflavin T fluorescesnce of Aβ fibrils alone. Moreover, the decrease of cell proliferation and metabolism represents in our study the decrease of the viability of the neuron cells indicating neurotoxic effect of these compounds. On the other hand, ML1 and ML4 showed ability to destruct toxic preformed amyloid fibrils and form non-toxic intermediates as the cell proliferation in the presence of aggregates formed after incubation with these compounds were comparable to control (untreated cells). Based on our results, we assume that ML1 and ML4 derivatives might hold the key structural element that is important for the anti-amyloid properties. We are already working on in silico simulation of ML1 and ML4 to identify their binding sites in structure of Aβ fibrils.
To answer, second part of your question, ML4 is a derivative of ML1 with very similar structure. Of course it is feasible to investigate the effect of equimolar mixture of ML1 and ML4. Several similar studies were performed in our lab with different natural compounds, extracts of green tea like EGCG, epigallocatechin, gallic acid and caffeine (Gancar et al., 2020, Sci Rep). Using this approach, we can study if the compounds can act synergistically and increase the anti-amyloid properties or antagonistic with smaller effect for the mixture than individual compounds. But, to say what the effect would be one needs perform the study. However, this is very interesting suggestion worth to think about. Thank you for that!