Porovnanie antihelmintickej účinnosti rastlinných extraktov slezu (Malva sylvestris L.) a paliny (Artemisia absinthium L.) in vivo vs. in vitro

Porovnanie antihelmintickej účinnosti rastlinných extraktov slezu (Malva sylvestris L.) a paliny (Artemisia absinthium L.) in vivo vs. in vitro

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Gabriela Štrkolcová PhD.100%100%-
Miroslava Vargová100%100%100%
RNDr. Vincent Sedlák PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-6-9

Porovnanie antihelmintickej účinnosti rastlinných extraktov slezu (Malva sylvestris L.) a paliny (Artemisia absinthium L.) in vivo vs. in vitro

Michaela Komáromyová1,2 , Dominika Mravčáková3 , Michal Babják , Michaela Urda Dolinská , Alžbeta Königová , Zora Váradyová , Marián Várady ,
1 Parazitologický ústav, Slovenská akadémia vied, Košice, Slovenská republika
2 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice, Slovenská republika
3 Ústav fyziológie hospodárskych zvierat, Centrum biovied, Slovenská akadémia vied, Košice, Slovenská republika
komaromyova@saske.sk

Gastrointestinálny parazit malých prežúvavcov Haemonchus contortus je významným cieľom chemoprofylaxie. Opakované použitie antihelmintík vo forme syntetických liečiv spôsobuje prítomnosť rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu a tiež rozvoj antihelmintickej rezistencie. Alternatívu k chemoterapeutickej kontrole hemonchózy predstavuje použitie nutraceutík vo výžive v podobe zmesí liečivých rastlín a/alebo stopových prvkov.

Cieľom tejto štúdie je stanovenie in vivo účinku obohatenia výživy o palinu pravú, slez maurský a ich zmesi na intenzitu parazitárnej infekcie u jahniat experimentálne infikovaných H. contortus. Súčasne bol sledovaný aj antihelmintický vplyv nutraceutík v in vitro v teste liahnutia vajíčok pri rozličných koncentráciách (50–1,563 mg/ml) vodných extraktov sledovaných rastlín.

Dvadsaťštyri experimentálne infikovaných jahniat bolo náhodne rozdelených do štyroch skupín po šiestich zvieratách: kontrolná skupina bez suplementácie nutraceutikami, skupina s prídavkom paliny, skupina s prídavkom slezu a zvieratá s prídavkom zmesi oboch rastlín do kŕmnej dávky. Všetky skupiny boli experimentálne infikované citlivým kmeňom H. contortus. Vzorky trusu boli jahňatám odoberané na deň 23, 29, 36, 43, 50, 57, 64 a 75 po infekcii pre stanovenie počtu vajíčok na gram trusu (EPG). Z trusu zvierat z kontrolnej skupiny boli izolované vajíčka H. contortus, ktoré boli následne použité v teste liahnutia vajíčok.

Vodné extrakty oboch rastlín preukázali silný ovocídny účinok na H. contortus s hodnotami ED50 a ED99 1,40 a 3,76 mg/ml pre palinu a 2,17 a 5,89 mg/ml pre slez v testoch in vitro. Napriek veľkým individuálnym rozdielom počas sledovania intenzity infekcie u jednotlivých jahniat, priemerné EPG sa medzi liečenou a kontrolnou skupinou štatisticky významne nelíšilo (p> 0,05). Naše výsledky naznačujú, že aj napriek silnému účinku in vitro, používanie paliny a slezu ako obohatenie kŕmnych dávok jahniat nemá dostatočný účinok na eradikáciu parazitov H. contortus .

Poďakovanie: 

Táto práca bola financovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja APVV18-0131.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, velmi podnetna studia, pekne ste ukazali rozdiely v antihelmintickej účinnosti
vodnych extraktov paliny a slezu in vitro a in vivo. Moja otazka nie je jednoducha, ale prirodzena a logicka, smeruje k uplatneniu vysledkov vasho vyskumu v praxi: vedeli by ste, aspon teoreticky, popisat ako by sa dala zvysit ucinnost extraktov v in vivo podmienkach? Budete v tomto smere aj prakticky pokracovat v projekte? Resp. budete v dalsom skumat aj ine extrakty, z inych rastlin? Vopred dakujem za odpovede, ZB