Kliešťová encefalitída (KE) je vírusová infekčná choroba človeka alebo zvieraťa postihujúca centrálny nervový systém. Ixodes ricinus je hlavným kliešťovým vektorom dominantného subtypu v západnej Európe. Infikované kliešte sa vyskytujú v tzv. endemických oblastiach. Na Slovensku sa prírodné ohniská tohto ochorenia presunuli z južných okresov smerom na sever. Za touto zmenou môžeme hľadať rôzne faktory a charakteristiky jednotlivých okresov, avšak významným činiteľom sú práve klimatické faktory.
V práci sme sa venovali štandardizovanej chorobnosti KE podľa okresov a vplyvu klimatických podmienok na vývoj dynamiky KE počas 5-ročného obdobia. Sledovaný súbor tvorilo 639 pacientov s potvrdenou diagnózou KE. Najvyššie hodnoty štandardizovanej chorobnosti predstavujú okresy Považská Bystrica, Púchov, Bytča, Žilina a Kysucké Nové Mesto na severe SR a južne je to najmä Detva, Zvolen a Krupina. Najnižší výskyt je dlhodobo zaznamenaný v okresoch Bratislavského a Trnavského kraja.
Súvislosť KE s teplotou vzduchu ukazuje, že kliešte začínajú byť aktívne pri teplotách nad 0°C, predovšetkým od 5°C. Ich aktivita sa spomaľuje pri vyšších teplotách od 20°C, najmä od 25°C sa výrazne znížil výskyt KE. Najvyšší výskyt KE je zaznamenaný pri teplote vzduchu 10°C-20°C a priemernej vlhkosti vzduchu 60%-75%. Toto ochorenie sa vyskytuje najmä v okresoch s nadmorskou výškou 200-400 m n. m. Od 400 m n. m. sa výrazne znížil počet prípadov vo všetkých rokoch, avšak z hľadiska 5-ročného intervalu, trend výskytu vo vyšších nadmorských výškach rastie. Dynamika KE na Slovensku je dvojvrcholová s poklesom v auguste. Hlavná sezóna výskytu ochorenia trvá od mája do októbra s vrcholom počas letných mesiacov jún a júl. Po relatívne teplých a suchých zimných mesiacoch môžeme očakávať skorý nástup sezóny KE. Výrazný vplyv na nástup sezóny KE sme pozorovali v marci, v dôsledku čoho je možné vysloviť tvrdenie, že ak teplota vzduchu v tomto mesiaci dosahuje hodnoty 5°C a viac a relatívna vlhkosť vzduchu je nižšia, dá sa predpokladať skorý výskyt KE v danom roku. Výskyt snehovej pokrývky počas zimných mesiacov nemá významný vplyv na dynamiku KE.
Výsledky analýzy poukazujú na prognózu vývoja v súvislosti s klimatickými zmenami, ktoré by mohli byť podkladom pre vytvorenie matematického modelu alebo aplikácie, ktorá by na základe dostupných údajov upozorňovala na zvýšené riziko KE v danej oblasti.
Prípady KE
Dobrý deň,
pekný príspevok s praktickými informáciami :) Zaujímalo by sa, aká je ročná incidencia ochorení na KE na Slovensku a tiež, či sú známe prípady infikovania sa po pití nepasterizovaného mlieka či konzumácii takýchto mliečnych produktov. Ďakujem.
iwa
Re: Prípady KE
Dobrý deň pani Iveta Waczuliková,
ďakujem za otázku. Počet nových prípadov KE sa každý rok mení, závisí to od viacerých faktorov, z ktorých významný vplyv majú práve klimatické podmienky. Počas nami sledovaného obdobia bola najvyššia chorobnosť v roku 2016 s hodnotou 3,1/100 000 obyvateľov. Čo sa týka posledných rokov tak minulý rok bolo opäť zvýšenie chorobnosti tohto ochorenia na 2,9/100 000 obyvateľov. Slovensko je známe alimentárnymi epidémiami KE v dôsledku konzumácie kontaminovaných mliečnych výrobkov a tento údaj o mechanizme prenosu sa pravidelne zaznamenáva. V roku 2016 bola zaznamenaná rozsiahla epidémia KE v okrese Košice-okolie (s chorobnosťou 35,3/100 000 obyvateľov) v dôsledku kozumácie ovčieho syra. Ovčí syr bol vyrobený na salaši pri obci Košická Bela.
Prajem pekný deň :)
Hudáčková