Proteíny systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA v normálnom endometriu a v karcinóme endometria človeka

Proteíny systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA v normálnom endometriu a v karcinóme endometria človeka

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Alena Líšková100%100%-
Ing. Ondrej Grosman100%100%100%
Eva Adamčíková100%100%100%
Michal Hrnčiar100%100%100%
Mgr. Oskar Salay100%100%-
Bc. Katarína Ščasná100%100%-
Ing. Šimon Kravec100%100%-
Martin Koňarčík100%100%100%
Simona Jochmanová100%100%100%
Maria Jenčová100%100%100%
RNDr. Romana Záhumenská PhD.100%100%-
Bc. Karin Karabová100%100%100%
Ing. Mária Polakovičová100%100%100%
Ing. Matej Fridrich100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-6-9

Proteíny systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA v normálnom endometriu a v karcinóme endometria človeka

Michaela Karelová1 , Vladimír Šišovský , Viliam Gál2 ,
1 Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta, UK v Bratislave a UN Bratislava, Bratislava, SR
2 Diagnostické centrum Bratislava, Alpha medical (patológia) s. r. o., Bratislava, SR
michaela.karelova@gmail.com

ÚVOD: Karcinóm endometria (CaE) je najčastejšia neoplázia pohlavnej sústavy žien [1, 2]. Má rôzne histologické podtypy [3]. CaE delia na 2 základné typy, typ I (endometrioidný) (vzniká v hyperplázii endometria, pod vplyvom estrogénu, indolentný) pri inaktivácii nádor. supresora pten, a typ II (ne-endometrioidný) (v atrofickom endometriu, bez vplyvu estrogénu, agresívny) pri inaktivácii génu tp53 [4]. [5] uvažujú o III. type CaE (endometrioidný v atrofickom endometriu). Navrhli [6] aj IV. typ CaE (predominantne endometrioidný) pri nestabilite mikrosatelitov [7] pri vrodenej inaktivácii 1 zo 4 génov systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA – mutL homológu 1 (MLH1), mutS homológu 2 (MSH2), MSH6 alebo progresívnej postmeiotickej segregácie, s.cerevisiae, homológu 2 (PMS2) [8-10]. MSH2 tvorí heterodiméry s MSH6 a rozpoznáva chybné párovanie DNA; MLH1 v komplexe s PMS2 je endonukleázou [11]. Štúdia hodnotí vzťah medzi histomorfológiou normálneho endometria a CaE, a medzi stupňom expresie MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 a stavom (ne)stability mikrosatelitov DNA. METÓDY: Spolu 26 vo formalíne fixovaných a do parafínu zaliatych bioptických (po kyretovaní alebo hysterektómii) vzoriek s normálnym proliferačným (PE) a atrofickým (AE) endometriom, endometrioidným podtypom CaE stupňa G1 (ECG1, so stabilitou (ECG1S) a nestabilitou (ECG1N) mikrosatelitov DNA), G2 (ECG2, so stabilitou (ECG2S) a nestabilitou (ECG2N) mikrosatelitov DNA) a G3 (ECG3, s nestabilitou mikrosatelitov DNA (ECG3N)) [3], sme vyšetrili imunohistochemicky [12-14], svetelným mikroskopom semikvantitatívne [15], na expresiu MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 [16] v jadrách epitelových buniek endometria Sloveniek. VÝSLEDKY: Expresia MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 bola vysoká v PE, s poklesom v AE. V CaE oproti PE došlo k poklesu ich expresie, pričom expresia MLH1 a PMS2 postupne mierne klesala od ECG1S cez ECG1N, a ďalej cez ECG2S k ECG2N a ECG3N, kde sme ich expresiu nezistili. V ECG2S sme expresiu MLH1 nezistili. Nezistili sme zásadné rozdiely v expresii MSH2 medzi ECG1, ECG2, ECG3; ani v expresii MSH6 medzi PE a ECG2; a žiadny rozdiel v expresii MSH6 medzi PE a ECG2S a ECG3N. ZÁVER: Vysoká expresia MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 je v PE, nižšia v AE. Malígnu zmenu endometria oproti PE sprevádza pokles expresie MLH1 a PMS2 a prítomnosť nestability mikrosatelitov DNA, pričom expresia MLH1 a PMS2 je nepriamo úmerná stupňu endometrioidného CaE a nižšia v CaE s nestabilitou mikrosatelitov DNA. Hodnotenie MLH1 a PMS2 a stavu (ne)stability mikrosatelitov DNA (s mutáciou génov opravy chybného párovania DNA) v CaE imunohistochemicky by mohlo byť dôležitým diagnostickým faktorom využiteľným v biomedicínskom výskume aj klinickej praxi.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Siegel, CA Cancer. J. Clin. 2019, 69, 7–.
[2] Hlodáková a Diba, Incidencia zhubných nádorov v SR 2011. Bratislava; NOR SR, NCZI, 2018, 1–.
[3] Tavassoli a Devilee, WHO classification of Tumours, Pathology and Genetics, Tumours of the Breast and Female Genital Organs. Lyon; IARC Press, 2003, 221–.
[4] Bokhman, Gynecol. Oncol. 1983, 15, 10–.
[5] Sivridis, Int. J. Gynecol. Cancer. 1998, 8, 183–.
[6] Bandera, Prog. Clin. Biol. Res. 1997, 396, 185–.
[7] Lax, Cancer. 2000, 88, 814–.
[8] Peltomäki, Fam. Cancer. 2005, 4, 227–.
[9] Cederquist, Int. J. Cancer. 2004, 109, 370–.
[10] Lynch, Nat. Rev. Cancer. 2015, 15, 181–.
[11] Tamura, Int. J. Clin. Oncol. 2019, 24, 999–.
[12] Avrameas, Histochem. J. 1972, 4, 321–.
[13] Sabattini, J. Clin. Pathol. 1998, 51, 506–.
[14] Polak a Van Noorden, Immunocytochemistry. Practical applications in pathology and biology. Bristol – ; Wright, 1983, 11–.
[15] Remmele, Pathol. Res. Pract. 1993, 189, 862–.
[16] Agilent Technologies Inc., Dako Agilent Pathology Solutions 2016 Catalog / Products & Services. Denmark; Glostrup, 2016, 1–.

Diskusia

Pekná a zrozumiteľná práca. Chcel by som sa spýtať ako sa vekovo líši vznik nádorovej choroby u žien s inaktivaciou spomínaných génov od bežnej populácie?

Ďakujem za otázku. V bežnej populácií je vrchol výskytu karcinómu endometria okolo 65.-70. roku života. Avšak ak pacientka má vrodenú inaktiváciu génov ,,systému opravy chybného párovania báz DNA", tak má dispozíciu ku vzniku karcinómu endometria a vzniká priemerne o 15 rokov skôr než sa uvádza pre bežnú populáciu a má priaznivú prognózu.