Fytocenologická a ekologická charakteristika borovicových lesov Borskej nížiny

Fytocenologická a ekologická charakteristika borovicových lesov Borskej nížiny

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
Prevedenie (dizajn)
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Príspevok ešte nebol hodnotený
ISBN: 978-80-972360-6-9

Fytocenologická a ekologická charakteristika borovicových lesov Borskej nížiny

Adela Hamerníková1 ,
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava,
hamernikova1@uniba.sk

Lesné spoločenstvá na xerických eolických pieskoch Borskej nížiny sú zastúpené obrovskými komplexmi sekundárnych borovicových lesov, patriacich do zväzu Pino-Quercion. Práca poukazuje na súčasný stav lesných fytocenóz tejto oblasti, so zreteľom na fytocenologické, ekologické, socio-ekonomické a pedologické charakteristiky. Celkovo bolo vyhotovených 25 fytocenologických zápisov, ktoré boli následne syntaxonomicky zaradené do lesného spoločenstva Pleurozio schreberi-Pinetum cult. Šomšáková 1988. Popísané spoločenstvo bolo ďalej študované pomocou gradientovej analýzy s použitím Ellenbergových indikačných hodnôt. Rozhodujúcimi faktormi prostredia pre vegetáciu borovicových lesov sa štatisticky preukázali pôdna reakcia a obsah živín. Druhové zastúpenie paradoxne nezodpovedalo extrémne kyslej pôde, chudobnej na živiny. Dôvodom bol vysoký počet druhov, ktoré sú voči týmto faktorom indiferentné. Pri sociekonomickom hodnotení vegetácie bolo vymedzené spektrum životných foriem.

Fytocenologické snímky 1 – 9 boli použité pre vyhodnotenie zmien spoločenstva Pleurozio schreberi-Pinetum od roku 1970, kedy ich v tejto oblasti mapovala Šomšáková (1988). Pri súčasnom druhovom zložení stúpol počet druhov neutrálnych pôd a nitrofilných druhov. Analyzovaná asociácia vykazuje znaky floristicko-fytocenologických zmien zapríčinené dlhotrvajúcim umelým zalesňovaním borovice.

Z pôdnych analýz boli určené pôdne typy a laboratórne stanovená bola zrnitosť pôdy, pôdna reakcia a celkový obsah uhlíka a humusu. Na plochách fytocenologických zápisov boli zaznamenané dva typy pôd – podzol modálny a regozem podzolová. Podľa výsledkov ekologických analýz boli tieto pôdy charakterizované ako zrnitostne ľahké, so stredne až extrémne kyslou pôdnou reakciou (pH H20 4,1 – 5,9), s nízkym obsahom C a humusu. Výrazne vyšší podiel organického uhlíka a humusu sa nachádzal len v povrchových (Aoz) horizontoch, ktorý ovplyvňuje pokryvná vrstva opadanky.

Kľúčové slová: Borská nížina, borovicové fytocenózy, syntaxonómia a syntéza vegetácie, ekologická analýza, pôdna charakteristika

Poďakovanie: 
Zdroje: 

Diskusia

Velmi pekna studia, je tam vidiet kopec skvelej prace. Zaujimalo by ma, ci odbery vzoriek, ktore boli zaradene do experimentu vykazovali skor homogenitu, alebo pri mapovani vacsich ploch je skor tendencia k heterogennosti ziskanych vysledkov.. Aky pocet takych vrtov je potrebne na mapovanie takejto relativne velkej plochy? Dakujem za odpoved a prajem vela uspechov do dalsieho vyskumu.