Vplyv vonkajších podmienok na biosyntézu strieborných nanočastíc

Vplyv vonkajších podmienok na biosyntézu strieborných nanočastíc

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
doc. MVDr. Marián Prokeš PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-6-9

Vplyv vonkajších podmienok na biosyntézu strieborných nanočastíc

Zdenka Bedlovičová1 , Libor Sokoli , Zdenka Bujňáková2 , Matej Baláž ,
1 Katedra chémie. biochémie a biofyziky. Ústav farmaceutickej chémie. Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Komenského 73. 041 81 Košice
2 Oddelenie mechanochémie. Ústav geotechniky, Slovenská akadémia vied, Watsonova 45, 040 01 Košice
zdenka.bedlovicova@gmail.com

V predloženej práci sme pripravili strieborné nanočastice (AgNPs) zelenou syntézou, ktorú mnohí autori považujú za jednu z najekologickejších variantov prípravy AgNPs. Pri príprave sme použili vodný extrakt z levandule úzkolistej, ktorý sme pripravili za laboratórnej teploty. Takto pripravený extrakt sme následne použili ako redukčné činidlo s vodným roztokom dusičnanu strieborného s koncentráciou 2,2 mM a 5,5 mM pri príprave samotných nanočastíc.

Pri príprave nanočastíc sme sa zamerali na vplyv teploty (50 – 90 °C) a koncentrácie (2,2; 5,5 mM AgNO3). Zistili sme, že teplota a koncentrácia ovplyvňujú rýchlosť reakcie a s ňou spojenú tvorbu strieborných nanočastíc, ako aj veľkosť vznikajúcich zhlukov nanočastíc. Za vyššie spomínaných podmienok môžeme posúdiť to, že pripravené strieborné nanočastice boli menej zhluknuté, keď sa použil prekurzor s nižšou koncentráciou (2,2 mM roztok AgNO3), resp. pri vyššia teplota.

Poďakovanie: 

Práca vznikla za finančnej podpory grantu VEGA 2/0044/18 – Vysoko-energetické mletie pre syntézu nanomateriálov bio-prístupom a vybrané environmentálne aplikácie.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, dakujem za prispevok ku konferencii PREVEDA 2020. Kedze vsak Vas abstrakt bol dost usporny, chcem Vas poziadat o doplnenie teoretickych informacii, z dostupnej literatury, ohladom sposobov a moznosti vyuzitia strieborných nanočastíc (AgNPs) v praxi. Planujete Vami pripravene nanocastice testovat v nejakych biologickych systémoch, pripadne aj v spolupraci s inymi riesitelskymi kolektivmi? Ak ano, v akých biol. systemoch? Akými dalsimi etapami vývoja sa moze uberat Vasa vedecká práca? Vopred dakujem za odpoved, ZB

Dobrý deň, áno, samozrejme, doplním informácie, nanočastice striebra sú známe svojou antibakteriálnou aktivitou (rôzne krémy, povrchové úpravy materiálov), takisto sú využívané ako senzory v elektronike, optike. Dve vzorky (z 2,2 a 5,5 mM dusičnanu strieborného pripravených pri 80 °C) sa nám podarilo dať otestovať voči gram pozitívnemu (S. aureus) a gram negatívnemu kmeňu (E. coli). V oboch prípadoch sme pozorovali aktivitu. V literatúre sa výsledky rôznia, niektorí autori uvažujú, že nanočastice vykazujú lepšiu antimikrobiálnu aktivitu AgNPs voči gram-negatívnym kmeňom (Kokila 2016, Chopade 2013, Shriniwas 2017), iní, naopak tvrdia, že lepšia antibakteriálna aktivita bola preukázaná u gram-pozitívnych baktérií (El Kassas 2014). Naše výsledky sa prikláňajú skôr ku prvej skupine autorov, pretože voči gram-negatívnemu kmeňu E. coli boli účinné oba typy nanočastíc z levandule úzkolistej.

Dakujem za doplnenie, je to nazaj aktualna tema. Klikla som si na PubMed.gov a len za rok 2020 (a to este nie je koniec!) mi to vyhodilo 21 ks prehladnych clankov (reviews) ohladom AgNPs castic. Odporucam nakuknut a drzim palce, len tak dalej... :-) pekny den, ZB

Ďakujeme pekne, ZB :-)