Narušenie homeostázy Ca2+ - regulujúcich bielkovín pri ischemicko-reperfúznom poškodení srdca

Narušenie homeostázy Ca2+ - regulujúcich bielkovín pri ischemicko-reperfúznom poškodení srdca

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Márk Híveš100%100%100%
Mgr Zuzana Majerčíková100%100%100%
Mgr. Eva Kocianová100%100%100%
Mgr. Ján Gomboš100%100%100%
RNDr. Romana Záhumenská PhD.100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Narušenie homeostázy Ca2+ - regulujúcich bielkovín pri ischemicko-reperfúznom poškodení srdca

Mária Bencúrová1 , Terézia Lysíková , Gabriel Brndiar , Peter Kaplán , Zuzana Tatarková ,
1 Ústav lekárskej biochémie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin, Slovensko
bencurova10@uniba.sk

Kontraktilita srdca je sprostredkovaná zmenami intracelulárnej hladiny Ca2+ . Kontrola nad týmto mechanizmom závisí najmä od proteínov sarkoplazmatického retikula (SR), ktoré zabezpečujú buď vstup Ca2+ do organely – Ca2+ -ATPáza SR (SERCA), alebo jeho uvoľnenie – ryanodínový receptor (RyR). V tomto procese tiež netreba zabúdať na mitochondrie, ktoré nielen že zásobujú srdce energiou, ale sú schopné prijímať Ca2+ a napomáhať v procese relaxácie. Činnosť proteínov regulujúcich Ca2+ môže byť narušená počas zamedzenia prísunu kyslíka a žívín do srdca – ischémie, ale aj po obnovení toku a reoxygenácii – reperfúzii. Nefunkčnosť mechanizmov môže viesť k zvýšeniu hladiny Ca2+ v cytoplazme aj mitochondriách, čo v konečnom dôsledku stimuluje procesy bunkovej smrti, a tým prispieva k ireverzibilnému poškodeniu buniek.

Cieľom našej práce bolo preto sledovať vplyv ischemicko-reperfúzneho poškodenia na proteíny regulujúce Ca2+. Použili sme srdcia samcov dospelých (6 mesačných) potkanov kmeňa Wistar, ktorým bol experimentálne navodený stav ischémie a reperfúzie podľa Langendorffovho modelu. Vo vzorkách homogenátov a z nich vyizolovaných frakcií SR sme sledovali zmeny v aktivite, expresii ale aj modifikácie proteínov zabezpečujúcich reguláciu homeostázy vápnika, ako sú SERCA, RyR, fosfolambán (PLN) a napäťovo-závislý aniónový kanál (VDAC).

Naše výsledky poukazujú na to, že počas ischémie dochádza k zvýšeniu expresie a miery nitrácie (jednej z ireverzibilných posttranslačných modifikácií) SERCA, pričom jej aktivita sa signifikantne nemení. V reperfúznej fáze naopak dochádza k zníženiu jej aktivity pri vyšších koncentráciách Ca2+, pričom u PLN, ktorý je primárnym regulátorom aktivity SERCA, sme sledovali protektívny pokles jeho expresie. Pozorovaný pokles množstva VDAC1 počas ischémie, pravdepodobne v odpovedi na preťaženie mitochondrií Ca2+ , svedčí o snahe zachovať ich funkciu a tým zabrániť aktivácii procesov bunkovej smrti. Lepšie porozumenie týchto mechanizmov, ale tiež odhalenie funkcie na prvý pohľad negatívnych nitračných produktov, by mohlo pripraviť cestu novým liečebným modelom relevantným pre kardiovaskulárne ochorenia.

Poďakovanie: 

Táto práca vznikla s podporou projektu: VEGA 1/0004/19.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, pekne ste charakterizovali a popisali biologicky model IR poskodenia srdca. Zaujimalo by ma, ako dalej hodlate vyuzit tieto namerane data? Ake bude vase dalsie smerovanie projektu? Budete modifikovat podmienky I/R resp. zaradite do dizajnu experimentu farmakologicky potencialne ucinnu latku? resp. latky? Vopred dakujem za odpovede, ZB

Ďakujem veľmi pekne za Vaše otázky a komentáre.

Nami namerané údaje budeme porovnávať nielen v rámci IR poškodenia ale máme pripravenú kombinovanú závislosť – starnutie myokardu a IR.

V blízkej budúcnosti by sme chceli pokračovať v problematike Ca2+ viažucich bielkovín, avšak so zameraním na ich možný príspevok v komunikácii medzi sarko/endoplazmatickým retikulom a mitochondriami, tzv. membrány asociované s mitochondriami (MAMs). Ide najmä o úlohu nami detegovaného VDAC1 ale i iných bielkovín (proteomickými analýzami), ktoré sa zúčastňujú tejto vzájomnej komunikácie. Pre nás je zaujímavý transport Ca2+ a jeho následný súvis s mierou oxidačného stresu, či procesov mitochondriálnej apoptózy tak po IR ako i v procese starnutia.

Nakoľko už nemáme možnosť meniť podmienky predprípravy sŕdc, čiže model IR poškodenia myokardu, tak nebudeme meniť ani dizajn z pohľadu farmakologického.

Dakujem za upresnenia, vela sil do dalsej prace. Srdecne, ZB