jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Úloha minimálneho ter operónu Escherichia coli v autoagregácii

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca
Zobraziť všetky hodnotenia

Prejsť do diskusie

Úloha minimálneho ter operónu Escherichia coli v autoagregácii

Lenka Jánošíková 1 Dušan Šalát 1 Andrej Klepanec 1

1Fakulta zdravotníckych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Piešťany, SR
lturkovicova@gmail.com

Je preukázané, že rôzne morfologické zmeny bakteriálnych buniek (autoagregácie, biofilmy) ovplyvňujú prežitie týchto mikroorganizmov v stresových podmienkach (de Carvalho, 2017; Caceres a kol., 2014; Kostakioti a kol., 2013; Haaber a kol., 2012; Anderson a O'Toole, 2008; Hall-Stoodley a kol. 2004; Elasri a Miller, 1999). Zatiaľ však neexistujú žiadne experimentálne dôkazy o úlohe minimálneho ter operónu Escherichia coli (E. coli) v tvorbe biofilmu alebo autoagregácii. Preto nás zaujímala spojitosť medzi Ter-pozitívnymi bunkami E. coli (nesúcimi minimálny ter operón) a tvorbou biofilmu a/alebo autoagregácií ako možným obranným mechanizmom baktérií voči stresu. Je dôležité si uvedomiť, že homologické gény pre minimálny ter operón boli objavené u mnohých patogénnych mikroorganizmov, ktoré spôsobujú závažné ochorenia ľudí na celom svete (Chen a kol., 2004; Toptchieva a kol., 2003; Taylor a kol., 2002; Taylor, 1999). Táto štúdia bola zameraná na identifikáciu rozdielov vo fenotype buniek vyvolaných environmentálnym stresom.

V štúdii sme použili minimálny ter operón (terBCDE∆F) pochádzajúci z uropatogénneho kmeňa E. coli KL53. Tvorbu biofilmu sme merali pomocou testu retencie kryštálovej violete. Test autoagregácie sa uskutočňoval podľa Ghane a kol. (2020). Všetky údaje pre štatistickú analýzu boli získané minimálne z troch nezávislých experimentov. Všetky štatistické analýzy sa uskutočňovali pomocou softvéru GraphPad Prism 6.0 (GraphPad Software Inc., San Diego CA, USA).

Výsledky štúdie odhalili, že Ter-pozitívny kmeň vykazoval o 26% vyššie autoagregačné aktivity a bol schopný inhibovať tvorbu biofilmu v porovnaní s Ter-negatívnym kmeňom (**** P ˂ 0,0001). Predpokladáme, že autoagregačný fenotyp môže poskytovať Ter-pozitívnym bunkám fyziologickú výhodu v stresových podmienkach, no presný molekulárny mechanizmus zabezpečujúci zvýšenú autoagregáciu nie je v tomto prípade známy.

Práca bola realizovaná za finančnej podpory grantu FPPV-04-2019.
Anderson, G. G., & O'Toole, G. A. (2008). Innate and induced resistance mechanisms of bacterial biofilms. Current topics in microbiology and immunology, 322, 85–105. https://doi.org/10.1007/978-3-540-75418-3_5.
Caceres, S. M., Malcolm, K. C., Taylor-Cousar, J. L., Nichols, D. P., Saavedra, M. T., Bratton, D. L., Moskowitz, S. M., Burns, J. L., & Nick, J. A. (2014). Enhanced in vitro formation and antibiotic resistance of nonattached Pseudomonas aeruginosa aggregates through incorporation of neutrophil products. Antimicrobial agents and chemotherapy, 58(11), 6851–6860. https://doi.org/10.1128/AAC.03514-14.
Chen, Y. T., Chang, H. Y., Lai, Y. C., Pan, C. C., Tsai, S. F., & Peng, H. L. (2004). Sequencing and analysis of the large virulence plasmid pLVPK of Klebsiella pneumoniae CG43. Gene, 337, 189-198. doi: 10.1016/j.gene.2004.05.008.
de Carvalho C. (2017). Biofilms: Microbial Strategies for Surviving UV Exposure. Advances in experimental medicine and biology, 996, 233–239. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56017-5_19.
Elasri, M. O., & Miller, R. V. (1999). Study of the response of a biofilm bacterial community to UV radiation. Applied and environmental microbiology, 65(5), 2025–2031. https://doi.org/10.1128/AEM.65.5.2025-2031.1999.
Ghane, M., Babaeekhou, L., & Ketabi, S. S. (2020). Antibiofilm Activity of Kefir Probiotic Lactobacilli Against Uropathogenic Escherichia coli (UPEC). Avicenna journal of medical biotechnology, 12(4), 221–229.
Haaber, J., Cohn, M. T., Frees, D., Andersen, T. J., & Ingmer, H. (2012). Planktonic aggregates of Staphylococcus aureus protect against common antibiotics. PloS one, 7(7), e41075. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0041075.
Hall-Stoodley, L., Costerton, J. W., & Stoodley, P. (2004). Bacterial biofilms: from the natural environment to infectious diseases. Nature reviews. Microbiology, 2(2), 95–108. https://doi.org/10.1038/nrmicro821.
Kostakioti, M., Hadjifrangiskou, M., & Hultgren, S. J. (2013). Bacterial biofilms: development, dispersal, and therapeutic strategies in the dawn of the postantibiotic era. Cold Spring Harbor perspectives in medicine, 3(4), a010306. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a010306.
Taylor, D. E. (1999). Bacterial tellurite resistance. Trends Microbiol, 7(3), 111-115. doi: 10.1016/s0966-842x(99)01454-7.
Taylor, D. E., Rooker, M., Keelan, M., Ng, L. K., Martin, I., Perna, N. T., . . . Blattner, F. R. (2002). Genomic variability of O islands encoding tellurite resistance in enterohemorrhagic Escherichia coli O157:H7 isolates. J Bacteriol, 184(17), 4690-4698. doi: 10.1128/jb.184.17.4690-4698.2002.
Toptchieva, A., Sisson, G., Bryden, L. J., Taylor, D. E., & Hoffman, P. S. (2003). An inducible tellurite-resistance operon in Proteus mirabilis. Microbiology, 149(Pt 5), 1285-1295. doi: 10.1099/mic.0.25981-0.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ