Zloženie črevnej mikroflóry vo vzťahu ku chronickým ochoreniam

Zloženie črevnej mikroflóry vo vzťahu ku chronickým ochoreniam

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Miroslav Pekár100%100%-
MVDr. Monika Drážovská100%100%-
RNDr. Alena Šoltésová100%100%-
Katarína Venglovská100%100%-
MVDr. Jana Pipiková PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-970712-6-4

Zloženie črevnej mikroflóry vo vzťahu ku chronickým ochoreniam

Jozef Kuzma1 , Rastislav Salaj , Alena Šoltésová , Alojz Bomba ,
1 UPJS Lekárska fakulta Ústav experimentálnej medicíny, Košice, Slovensko
kuzmaj@pobox.sk

Výskum v oblasti chronických chorôb sa zameriava na objasnenie úlohy črevnej mikroflóry v ich patogenéze. Poznatky, ktoré boli zistené, potvrdili spojitosť medzi zložením mikroflóry a vznikom širokého spektra spomínaných ochorení. Moduláciu možno efektívne využiť v prevencii alergických ochorení,  aterosklerózy ako aj  onkologických ochorení. Aplikácia probiotík predstavuje najefektívnejší spôsob modulácie črevnej mikroflóry. Probiotiká sú prospešné baktérie, ktoré pozitívne ovplyvňujú funkcie ľudského organizmu. Jeden z mechanizmov preventívneho účinku zdraviu prospešných baktérií spočíva v inhibícií enzymatickej aktivity mikroflóry, ktorá sa podieľa na premene prekarcinogénnych látok na karcinogény. Medzi enzýmy, ktoré majú vplyv na indukciu karcinogenézy, patria nitro-reduktáza, β-glukuronidáza a 7 α-dehydroxyláza [1]. Kolonizačná rezistencia je prirodzený ochranný mechanizmus, ktorý zabraňuje zmene zloženia fyziologickej mikroflóry [2]. Narušenie stavu fyziologickej mikroflóry sa definuje ako dysbióza. Jednou z charakteristík  dysbiózy je stav, pri ktorom dochádza k zníženiu počtov obligátnych anaeróbov a zvýšeniu fakultatívnych anaeróbov z čeľade Enterobacteriaceae [3]. Hlavné faktory zmeny rovnováhy v zastúpení mikroflóry je potrebné hľadať v spôsobe života a neopodstatnenom užívaní antibiotík. Dysbióza sprevádza mnoho ďalších ochorení (okrem už spomínaného nádorového ochorenia hrubého čreva): sú to zápalové ochorenia hrubého čreva, syndróm dráždivého čreva, malabsorbčný syndróm, reumatoidná artritída, spondyloartróza, psoriáza, potravinové intolerancie, diabetes melitus druhého typu a obezita [4]. Kolorektálny karcinóm sa vyskytuje v spojitosti s vysoko proteínovou a vysokotukou diétou kombinovanou s nízkym príjimom vlákniny. Vysoký obsah bielkovín podporuje tvorbu amoniaku, znižuje pH obsahu čreva a zvyšuje obsah žlčových kyselín. Potravou založenou na rastlinnej báze s vysokým obsahom nerozpustnej vlákniny a laktoferínu je možné predchádzať dysbiotickému stavu a následne rozvoju kolorektálneho karcinómu. Silný preventívny účinok  laktoferínu spočíva vo vyviazaní železa a následnej inhibícii rastu všetkých bakteriálnych druhov okrem producentov kyseliny mliečnej [4, 5]. Výskum by sa mal v najbližšom období zamerať na objavovanie vhodných kombinácií probiotických mikroorganizmov a  bioaktívných látok naturálneho pôvodu, ktoré budú následne priaznivo ovplyvňovať fyziologické funkcie hostiteľa. Použitím probiotík, prebiotík a polynenasýtených mastných kyselín môžeme výrazne znížiť výskyt metabolických porúch, aterosklerózy a rakoviny. Využívaním takýchto prírodných látok sa výrazne zníži výskyt vedľajších účinkov synteticky pripravovaných liečiv.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Ouwehand C. A., Vaughan E. E., Gastrointestinal Microbiology, ISBN 0-8247-2641-3, 2006
[2] Zbořil Z., Mikroflóra trávicího traktu, ISBN 80-247-0584-2,  2005
[3] Rigottier-Gois L., Dysbiosis in inflammatory bowel diseases: the oxygen hypothesis, The ISME  Journal 7, 1256-1261, 2013
[4] Goldberg  P., Probiotics  A possible answer to decreasing immune system health, 2004
[5] Galland L., Nutritional Medicine and Gastrointestinal Pathology, Foundation for Integrated medicine 2013       

Diskusia

Dobry den, kedze vas prispevok bol ciste teoreticky, dovolim si otazku ci mate vedomost aka je situacia na Slovensku vo vyskume korelacii zlozenia crevnej mikroflory a chronickych ochoreni? Realizuju sa aktualne nejake experimentalne reps. klinicke studie tohto druhu? Je mozne toto sledovat aj na zvieracich modeloch? Ak ano, ake su, podla vas, vhodne druhy z hladiska naslednej extrapolacie vysledkov pre klinicky vyskum? Vopred dakujem za odpoved. ZB