Úvod : Dekompenzovanú gonartrózu 3. stupňa po vyčerpaní konzervatívnej liečby indikujeme buď na artroskopiu kolena alebo na implantáciu totálnej endoprotézy kolenného kĺbu. Často je pri tejto indikácii artroskopiu kolena vykonávaná v mladšom veku ako symptomatická liečba za účelom oddelenia implantácie totálnej endoprotézy . V práci ukazujeme výsledky po artroskopii kolenného zhybu pre gonartrózu 3. stupňa u pacientov vo veku 40 až 60 rokov v priebehu jedného roka po artroskopii.
Materiál a metodika: Z nášho súboru pacientov sme vybrali skupinu pacientov u ktorej bola vykonaná artroskopia pre dekompenzovanú gonartrózu 3. stupňa. Hodnotená skupina predstavovala 30 pacientov: 18 žien (60%) a 12 mužov (40%).
Stupeň gonartrózy 3. stupňa sme stanovili na základe RTG nálezu podľa klasifikácie Kellgren- Lawrence a echografickej klasifikácie (B-mode, Doppler, E-flow, 3-D rekonštrukcia, elastografia. Stupeň dekompenzácie gonartrózy sme kvantifikovali klinicky podľa vizuálnej analógovej stupnice bolesti. Typ výkonu pri artroskopii bol shaving, koblácia chrupavky, synovie, ošetrenie menisku, laváž, extrakcia voľných telies, parciálna synovektómia.
Výsledky: V práci ukazujeme niektoré vybrané parametre u pacientov po artroskopii kolenného zhybu pre dekompenzovanú gonartrózu 3. stupňa sledované počas 12 mesiacov od operácie. Subjektívne zlepšenie hodnotené podľa vizuálnej analógovej stupnice bolesti bolo z hodnoty 6 na hodnotu 2 po 12 mesiacoch od operácie. Pri echografickom hodnotení patologicko - fyziologického stavu, teda exudatívne synovitídy s výpotkom, sme pozorovali pokles z 3. stupňa na 1. stupeň. Subklinická synovitída diagnostikovaná echograficky bola u 80% pacientov 12 mesiacov od artroskopie. Patologicko-anatomický nález hodnotený podľa RTG a echograficky bol bez progresie. Synovialogram pred artroskopiou vykazoval detritus synovialis. Detritus synovialis po artroskopii nebol prítomný. Potvrdili sme koreláciu medzi synovitídou a bolesťou kolena.
Záver: Artroskopia pri dekompenzovanej artróze 3. stupňa je indikovaná ako metóda voľby avšak „restitutio ad integrum“ nie je možné očakávať. Jedná sa o symptomatická liečba v rozsahu ako sme zistili pri našom sledovaní niektorých vybraných parametrov. Dôležité je pacienta informovanosť o reálnych možnostiach a limitáciách tohto operačného zákroku.