Vplyv pH na bioremediáciu vybraných rádionuklidov pomocou mikrorias Chlorella vulgaris a Dunaliella salina

Skúšky jadrových zbraní a jadrové havárie mali veľký vplyv na rádioaktívnu kontamináciu životného prostredia. Na odstránenie tohto problému sa čoraz viac používajú bioremediačné techniky, pomocou ktorých sa vykonáva dekontaminácia poškodenej oblasti prostredníctvom organizmov. Predložená práca sa zaoberá odstraňovaním vybraných rádionuklidov pomocou mikrorias (fykoremediácia). Výhoda použitia mikrorias oproti iným sanačným technikám spočíva v ich rýchlom raste, rýchlej adaptácii k životnému prostrediu, nenáročnou kultiváciou v laboratórnych podmienkach, menším množstvom odpadovej biomasy[1] atď.  Na experimenty sa použili mikroriasy Dunaliella salina a Chlorella vulgaris kvôli ich schopnosti viazať ťažké kovy z prostredia ako napríklad Zn, Cu, Cd (D. salina) [2] a Cu, Cr, Cd, Pb, Au (C. vulgaris) [3].

Z výsledkov experimentov vyplýva, že pri Chlorella vulgaris bol zistený najlepší bioremediačný potenciál v jej prirodzenom prostredí pri pH 6. Najvýraznejší pokles aktivity  bol pri ¹³⁷Cs z pôvodnej aktivity 31,09 Bq na 24,09 Bq ± 1,47 (22,5 %) a pre ⁶⁰Co z 126,74 Bq na 87,5 Bq ± 4,39 (31 %). Tým, že je táto mikroriasa sladkovodná, môže nájsť uplatnenie vo vnútrozemí alebo pri kvapalných rádioaktívnych odpadoch z jadrových zariadení.

Pri Dunaliella salina v prostredí pH 3 bola nameraná hodnota pôvodnej aktivity pre ¹³⁷Cs 26,86 Bq s poklesom na 12,73 Bq ± 2,41 (12,7 %) a pre ⁶⁰Co to bola aktivita 105,21 Bq na 87,85 Bq ± 7,06 (16,5 %). Pri D. salina pri pH 8 sme zaznamenali najvýraznejší pokles aktivity ¹³⁷Cs z 14,32 Bq na 9,77 Bq ± 1,39 (31,8 %), pre ⁶⁰Co bol zaznamenaný najvýraznejší pokles aktivity z 43,75 Bq na 15,28 Bq ± 2,43 (65,1 %). Skutočnosť, že je Dunaliella salina schopná bioremediácie pri tak kyslom pH, môže prispieť k jej aplikáciám v extrémnejších podmienkach alebo v prímorských oblastiach vďaka tomu, že je halofilná.