Index telesnej hmotnosti ako kofaktor rozvoja jednotnej choroby dýchacích ciest

Paralelné časové trendy obezity a alergických ochorení v poslednej dekáde poukazujú na existenciu možných prepojení týchto chorôb. Astma a alergická rinitída sú radené medzi ochorenia s vysokým nárastom prevalencie najmä u detí a mladých dospelých do 35 rokov. Vyznačujú sa chronickým priebehom s kolísavou intenzitou a širokou škálou príznakov v priebehu aj v symptomatológii. Variabilita príznakov je niekedy taká vysoká, že je veľmi ťažké definovať bronchiálnu astmu a rinitídu ako klinickú jednotku a preto podľa viacerých autorov by bolo vhodnejšie hovoriť o alergickom syndróme dýchacích ciest alebo častejšie zaužívaným pojmom - jednotná choroba dýchacích ciest. Obezita je chronické ochorenie, ktoré nie je len kozmetickým, ale najmä zdravotným problémom. Nadváha a obezita je charakterizovaná ako nárast telesnej hmotnosti nad priemerné hodnoty v dôsledku nahromadenia tukových zásob a hodnotí sa ako index telesnej hmotnosti.

Genetické faktory, ktoré sú vo veľkej miere zodpovedné za vznik týchto ochorení, nemôžu vysvetliť prudký vzostup ich výskytu. Preto za hlavnú príčinu zvyšujúcej sa prevalencie sa považujú faktory a vplyvy vonkajšieho prostredia a to predovšetkým životný štýl. Svetová alergologická organizácia vyhlásila začiatkom roku 2013 novú hypotézu alergie - hypotézu biodiverzity, ktorá sa zaoberá vplyvom vonkajších faktorov na rozvoj civilizačných ochorení. V dnešnej dobe je dobre známe, že obezita je jedným z rizikových faktorov pre vývoj astmy v skupine detí, žien ale aj mužov bez ohľadu na rôzne etnické skupiny. Dôležitými faktormi vedúcimi k zvýšeniu výskytu týchto chorôb nie sú genetické zmeny, ani zmeny v diagnostickom procese, ale zmeny v životospráve (spôsob stravovania a fyzická aktivita). V rade epidemiologických štúdií sa preukázalo, že práve u obéznych jedincov je 1,5 – 3 krát vyššie riziko astmy ako u neobéznych. Predpokladá sa, že obezita má vplyv nielen na ochorenia dolných dýchacích ciest, ale je tiež jedným z rizikových faktorov pre rozvoj alergických ochorení, ktoré postihujú horné dýchacie cesty, keďže v oboch prípadoch sa ako patomechanizmus uplatňuje práve alergický zápal, ktorý vzniká zložitou súhrou zápalových buniek (mastocyty, bazofily, lymfocyty, dendritické bunky, eozinofily, neutrofily) a buniek samotného orgánu (tkanivové makrofágy, epitelové bunky, fibroblasty, bunky cievneho endotelu, hladkej svaloviny a dýchacích ciest), ktoré sa stávajú dôležitým zdrojom zápalových mediátorov vrátane lipidov, purínov, cytokínov, chemokínov a reaktívnych foriem kyslíka.  Tukové tkanivo je aktívny endokrinný a parakrinný orgán. Už dávno nie je pokladané len za účastníka v zabezpečení energetickej rovnováhy. Dnes je dokázané, že tukové tkanivo sa zúčastňuje aj na ďalších fyziologických a patofyziologických pochodoch vrátane zápalu, imunity, hemokoagulácie, fibrinolýzy, inzulínovej rezistencie, rastu nádorov, regulácie plodnosti a ochorení dýchacích ciest.

Hodnotenie vzťahov medzi BMI a faktormi jednotnej choroby dýchacích ciest ako IgE alebo hodnota ECP dokazujú priame prepojenie. Táto práca poukazuje na prudký a kontinuálny nárast neinfekčných zápalových ochorení dýchacích orgánov v spojitosti s nadváhou a obezitou populácie.