Úvod: Na Slovensku bol vďaka implementácii a dlhoročnej úspešnej realizácii Národného imunizačného programu vytvorený a zachovávaný vysoký stupeň zaočkovanosti nad 95% potrebný na ochranu populácie, vďaka čomu bolo ochorenie na osýpky od roku 1998 eliminované (1). Dlhodobo priaznivá situácia vysokej zaočkovanosti vedie v poslednom období v spoločnosti k zmenám vo vnímaní očkovania detí a adolescentov ako spôsobu prevencie. K zmenám vnútorných faktorov (pokles zaočkovanosti) pribudli aj vonkajšie vplyvy (globalizácia, migrácia), čo spolu môže vytvoriť podmienky pre vznik sporadických prípadov a pri ďalšom nepriaznivom vývoji aj k lokálnym epidémiám osýpok (2).
S využitím epidemiologických údajov a matematického modelovania sme preto vykonali analýzu efektívnosti nákladov (3), ktorá môže podložiť účelnosť financovania celoplošného vakcinačného programu a opodstatnenosť udržania vysokého stupňa zaočkovanosti detskej a dospievajúcej populácie.
Metodika a zdroje dát: Pravdepodobnosti výskytu jednotlivých zdravotných stavov v súvislosti s ochorením, ako aj očkovaním (4); Priame a nepriame náklady z roku 2014 (2); Vek pri očkovaní 1. dávkou sme brali z tabuliek prognóz Výskumného a demografického centra INFOSTAT Bratislava
(http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=10&Itemid=55); Vek pri očkovaní 2. dávkou sme brali z demografických tabuliek SR (http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=17&Itemid=18); Stredné dĺžky života podľa roku narodenia (priemerný životný potenciál) sme brali z tabuliek Eurostatu, http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do
Váhy kvality života: The National Institute for Health and Care Excellence (NICE) https://www.nice.org.uk/standards-and-indicators;
Váhy disability: World Health Organization 2004. The global burden of disease: 2004 update. Geneva: WHO a (5,6). Použitá diskontná sadzba nákladov a úžitkov: 3% a 5%. Pre rozhodovacie stromy a modelovanie sme použili program TreeAge Pro Healthcare 2015.
Výsledky a závery: Pri udržaní vysokej úrovne zaočkovanosti je možné udržať proporciu vnímavých pod hranicou kolektívnej ochrany. V prípade, že dôjde k poklesu zaočkovanosti, možno očakávať hromadenie počtu vnímavých najprv v mladších vekových skupinách. Odhad prípadov z deterministického vekovo-štrukturovaného modelu ukázal, že po prekročení hranice kolektívnej ochrany môže - v závislosti od scenára - dôjsť k epidémii už v najbližších rokoch. Náklady a výsledky sme hodnotili pre potenciálny vznik epidémie v roku 2025 ako počet zabránených prípadov a zabránených úmrtí pri uvažovaných scenároch úrovne zaočkovanosti. Vo všetkých uvažovaných porovnaniach pre rok 2025 bola stratégia „vakcinovať“ dominantná nad stratégiou nevakcinovať. Na základe ICER (analýzy prírastkového pomeru nákladov a prírastkového pomeru nákladov a výsledkov) časovom horizonte 10 rokov do roku 2025 bola stratégia „vakcinovať“ buď dominantná alebo nákladovo efektívna.
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č.APVV-0096-12.