Tacitné (tiché) poznatky Slovákov získané v zahraničí

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-2-1

Tacitné (tiché) poznatky Slovákov získané v zahraničí

Martina Chrančoková1
1 Centrum spoločenských a psychologických vied - Prognostický ústav SAV, Bratislava, Slovensko
martina.chrancokova@gmail.com

Tento výskum je určitým pokračovaním nášho výskumu o dôvodoch odchodu Slovákov zo Slovenska, ktorý sme publikovali na minuloročnej online konferencii Preveda. V súčasnosti sa medzinárodná migrácia je viac skúmaná kvantitatívne. Vytvára to ale množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré nám zodpovie iba kvalitatívna analýza a priame rozhovory so slovenskými migrantmi a navrátilcami. Preto je našim cieľom je zaplniť medzery v chápaní slovenskej migrácie, na ktoré nevie odpovedať výskum kvantitatívnej analýzy. Na Slovensku v čoraz väčšej miere dochádza k úniku mozgov, nazývaného tiež ako brain drain. Väčšinou ide o mladých vzdelaných Slovákov, ktorí migrujú do zahraničia za lepšou prácou alebo štúdiom, ale týka sa to aj vysokokvalifikovaných doktorov a zdravotných sestier. Pri týchto Slovákoch nemáme istotu, či sa vrátia ešte niekedy žiť na Slovensko. Druhý významný tok, ktorý prebieha na Slovensku, je tzv. cirkulácia mozgov. Títo migranti žijú väčšinu roka na Slovensku, ale pri naskytnutí lepšej pracovnej ponuke v zahraničí, opúšťajú Slovensko na dlhšiu dobu. Väčšinou ide o sezónne práce. Najčastejšie ide o ľudí stredného veku s vyštudovanou strednou školou, ktorí si v zahraničí našli lepšie platenú prácu ako na Slovensku, ale týka sa to aj mladých Slovákov, ktorí sú nútení si rýchlo zarobiť. Najvyhľadávanejšie práce pre  ženy sú opatrovateľky detí a starších ľudí, zberačky jabĺk alebo jahôd, u mužov sú to vodiči kamiónov alebo zvárači. Hlavnú metódu, ktorú sme si vybrali na zber dát, bola metóda Snowball (metóda snehovej gule). To znamená, že sami respondenti, ktorí nám sprostredkovali rozhovor, nám dali kontakt na ďalších respondentov. Cieľom nášho výskumu bolo preskúmať ich tacitné (tiché) poznatky, ktoré slovenskí migranti a navrátilci získali počas pobytu v zahraničí. Vychádzali sme z teórii o ľudskom kapitáli od Beckera (1967) a z delenia tacitných znalostí podľa Blacklera (1995), ktorý rozdelil tacitné poznatky na embrained, embodied, encultured, embedded a encoded.

Kľúčové slová: Migrácia Slovákov, tacitné (tiché) poznatky, únik mozgov, cirkulácia mozgov

Poďakovanie: 

Príspevok je výstupom z projektu Ymobility – Youth Mobility “Maximasing opportunities for individuals, labour markets and regions in Europe. Tento projekt je projektom Európskej Únie – Horizont 2020 Research and Innovation program under the Grant Agreement (No. 649491).
Príspevok je výstupom z projektu Slovak VEGA Grant 2/0002/18 Inštitucionálne rámce ekonomického rozvoja SR v novej etape globalizácie.

Zdroje: 

Becker, G. S. (1967). Human capital and the personal distribution of income: An analytical approach (No. 1). Institute of Public Administration.
Blackler, F. (1995). Knowledge, knowledge work and organizations: an overview and interpretation. In Organization Studies, 16, 1021-1046.
Chrančoková, M. (2016a). Gaining Knowledge Through the Migration of Slovak Migrants - Motives, Benefits, and Risks of Their Migration. In Procedings of 14th International Scientific Conference, Czech Republic.