Zástupcovia rodu Vibrio sú gram-negatívne baktérie prirodzene sa vyskytujúce v morských, riečnych a brakických prostrediach. V súčasnosti je známych 130 druhov vibrií, z ktorých 12 je klasifikovaných ako fakultatívne patogény pre človeka, pričom k infekcii dochádza požitím kontaminovanej potravy alebo vody. Toxinogénne Vibrio cholerae O1 a V. cholerae O139 sú etiologickí pôvodcovia cholery avšak aj netoxinogénne kmene V. cholerae non-O1/non-O139 sú asociované s cholerou, vážnou gastroenteritídou, infekciami mäkkých tkanív, septikémiou a extraintestinálnymi infekciami [1]. Najčastejší pôvodcovia ochorení sú druhy Vibrio cholerae, V. parahaemolyticus a V. vulnificus. V Európe sú vibriózy zatiaľ zriedkavé, ale predpokladá sa ich vzrastajúca tendencia, spôsobená zvýšenou konzumáciou surových mäkkýšov, vyšším výskytom imunokompromitovaných ľudí a taktiež dopadom globálneho otepľovania a antropogénnych aktivít [2]. Pri monitoringu výskytu vibrií a ich identifikácii sa v súčasnosti využívajú klasické biochemické metódy, ktoré sú však limitované vysokou fenotypovou diverzitou vibrií a sú nepostačujúce pri odlišovaní patogénnych od nepatogénnych kmeňov [1]. Spoľahlivou metódou je sekvenačná analýza génov 16S rRNA a rpoB, determinácia génov toxicity s využitím PCR a perspektívna je MALDI-TOF MS biotypizácia, ktorá umožňuje rýchlu a presnú identifikáciu väčšiny baktérií a húb na úrovni druhu [3].
V práci sme sa zaoberali identifikáciou 34 izolátov získaných zo štrkovísk, riek a bazénovej vody v rokoch 2015 a 2016 a determináciou ich faktorov virulencie. Izoláty boli identifikované klasickými biochemickými testami podľa Smith-Goodnera a Heiberga doplnenými komerčnou súpravou NEFERMtest 24 Erba Lachema. Všetky izoláty s výnimkou troch, ktoré boli identifikované ako V. metschnikovii boli zaradené medzi V. cholerae non-O1/non-O139. Patogénny potenciál izolátov sme determinovali pomocou multiplex PCR, ktorá preukázala prítomnosť génu hly kódujúceho produkciu hemolyzínu u 79 % izolátov, génov ompW a ompU u 56 % a 50 % izolátov a génu tox u 15 % izolátov. Gény ctx (cholerový toxín), zot (zonula occludens toxin), tcp (kolonizačný faktor), ace (doplnkový cholerový toxín) a st (heat stable toxin) sme nepotvrdili u žiadneho izolátu. Identifikáciu sme doplnili MALDI biotypizáciou, ktorou sme identifikovali 5 izolátov ako Vibrio metschnikovii a jeden izolát ako Aeromonas s vysokým identifikačným skóre. Vzhľadom na to, že spektrum V. cholerae sa v databáze Bruker Biotyper 3.0 library nenachádza, 21 izolátov sme identifikovali na základe pozitívneho výsledku PCR s primermi špecifickými pre V. cholerae.
Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu VEGA 2/0093/17.
[1] Rivera I. N2. G. Chun J. et al. (2001) Appl Environ Microbiol., 67(6):2421–9.
[2] Baker-Austin C., Stockley L. et al. (2010) Env Microbiol Rep., 2(1):7–18.
[3] Cheng W., Jan I. et al. (2015) J Clin Microbiol., 53(5):1741–4.