Poľovne upotrebiteľné psy sú pre poľovníka nemalou pomocou pri výkone práva poľovníctva. Predstavujú skupinu plemien, pre ktoré je charakteristickým znakom silne vyvinutý lovecký pud, ktorý je ďalším poľovníckym výcvikom usmerňovaný a podporovaný. Kvôli ich využitiu sú na tieto psy kladené vysoké nároky, čo sa môže prejavovať aj na ich zdraví. Počas tréningov či poľovačiek musia psy pri sledovaní zveri v lesných porastoch častokrát prekonávať veľké vzdialenosti a enormné prevýšenia. Tieto extrémne podmienky vyžadujú vynikajúcu fyzickú kondíciu a sú vysoko náročné pre organizmus psa, hlavne pre jeho kardiovaskulárny a dýchací systém. Za posledné desaťročia sa do strednej Európy rozšírili pôvodcovia parazitárnych ochorení, ktorí môžu byť príčinou obmedzenia alebo úplného vyradenia poľovníckeho psa z praxe v dôsledku výrazných klinických zmien, ktoré so sebou prinášajú. Parazitárne ochorenia, medzi ktoré patria aj babezióza, dirofilarióza a angiostrongylóza, ovplyvňujú tieto systémy, značne obmedzujú psa vo výkone ba dokonca môžu až ohrozovať jeho život [1,2,3].
Cieľom práce bolo zamerať sa na klinické vyšetrenie, ako aj na odber biologického materiálu od poľovníckych psov, ktorý bude spracovaný štandardnými laboratórnymi metódami. Vzorky krvi a trusu boli od poľovníckych psov odoberané v priebehu roka 2017. Psy pochádzali z okresov Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja.
Všetky odobraté vzorky trusu boli negatívne na prítomnosť lariev Angiostrongylus vasorum. Vzorky krvi boli pozitívne v 5 prípadoch na prítomnosť druhu D. repens, čo predstavovalo celkovú prevalenciu 6,94 %. Vyšetrením ofarbených krvných náterov nebola potvrdená prítomnosť rodu Babesia. Parazity z rodov Angiostrongylus a Dirofilaria svojou prítomnosťou a pôsobením na cievny systém psov, znižujú srdcový výdaj a spôsobujú upchávanie ciev, čo pri zvýšených nárokoch poľovníckych psov vedie k ich slabším pracovným výkonom či už na poľovačkách alebo počas výcviku, ba dokonca môžu viesť až k ich náhlej smrti. Zástupcovia z rodu Babesia sa vyznačujú svojim intraerytrocytárnym pôsobením s ich následnou deštrukciou, čím výrazne znižujú počet erytrocytov schopných prenosu dýchacích plynov v cirkulujúcej krvi, čo má za následok menej kyslíka pre prácou veľmi namáhaný organizmus psa. Dôsledky tejto infekcie sú od ľahkej anoxie až po úplný nedostatok kyslíka v organizme s následnou smrťou. V práci sme zhodnotili vplyv parazitárnych ochorení na výkonnosť psov používaných v revíroch a potvrdili, že prevencia je najdôležitejšou ochranou pretože tieto poľovne upotrebiteľné psy trávia viac času vo vonkajšom prostredí – v poľovných revíroch, a preto bývajú oveľa exponovanejšie nielen samotnými pôvodcami parazitárnych ochorení, ale najmä ich vektormi. Dlhodobý pobyt v poľovnom revíri dáva vyššiu pravdepodobnosť stretu s inými nakazenými jedincami rôznych druhov zvierat, a tiež je vyššie riziko požratia medzihostiteľov a paratenických hostiteľov, ktoré sú rezervoármi pôvodcov parazitárnych ochorení.