Čo so zubnou kefkou po chorobe?

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-4-5

Čo so zubnou kefkou po chorobe?

Thomas Rozina1 , Martin Sojka ,
1 Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika
thomas.rozina@gmail.com

Úvod: Stále nie je jednotený názor na otázku pacientov či je potrebné meniť  ich potenciálne kontaminovanú zubnú kefku po prekonaní infekčného ochorenia horných dýchacích ciest ako prevencia reinfekcie.

Ciele: Cieľom tejto práce bolo stanoviť mieru prežívania patogénov vyvolávajúcich ochorenia horných dýchacích ciest na zubnej kefke po úspešnej liečbe a prispieť k formovaniu faktami podloženého všeobecného odporúčania zubných a všeobecných lekárov pre pacientov ohľadne potreby výmeny zubnej kefky po prekonaní ochorenia.

Metodika: Do štúdie bolo zapojených štyridsaťjeden zubných kefiek, ktoré boli zbierané 24 až 72 hodín po ukončení cielenej antibiotickej terapie a následne nami spracované. Kultivácia bola zameraná na patogény, ktoré vyvolali pôvodné ochorenie. Pri diagnostickej kultivácii výterov z HDC pacientov bolo identifikovaných 49 respiračných patogénov (27x Streptococcus pyogenes, 8x Staphylococcus aureus a ďalších 7 druhov). Kultivácia bola zameraná na patogény, ktoré vyvolali pôvodné ochorenie.

Výsledky: 29% všetkých zubných kefiek malo pozitívny výsledok po priamom odtlačení štetiniek na médium agaru. Po oplachu hlavičky zubnej kefky malo pozitívny výsledok 36,5% vzoriek a kultúra vyočkovaná po pomnožení bola pozitívna v 46% prípadov, teda vykazovala aspoň minimálne osídlenie skúmaným patogénom.

Záver: Vyplývajúc z našej štúdie a porovnaní jej výsledkov so zahraničnými štúdiami nemôžeme odporúčať meniť zubnú kefku po prekonaní bakteriálneho ochorenia horných dýchacích ciest ako spôsob účinnej prevencie reinfekcie.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

1) Karibasappa G. N. et al. Assessment of microbial contamination of toothbrush head: An in vitro study. Indian J Dent Res 2011 22:2-5.
2) Osho A. et al. Toothbrushes as Fomites Journal of Dentistry and Oral Hygiene 59 92-94.
3) Raiyani C. M. et al. Assessment of microbial contamination on twice a day used toothbrush head after 1-month and 3 months J Nat Sc Biol Med 2015 6 44-8.
4) Hybášek I. et al. Otorinolaryngologie Karolinum 2006 ISBN: 9788024610191 str. 95.
5)  http://www.zubnahliadka.sk/node/31
6) Kramer A. et al. How long do nosocomial pathogens persist on inanimate surfaces? BMC Infect Dis. 2006; 6: 130.
7) Keijser J. A. et al. Comparison of 2 commercially available chlorhexidine mouthrinses J Periodontol. 2003 Feb; 74(2): 214-8.
8) Kapoor D. et al. Efficacy of two different concentrations of chlorhexidine mouth-rinse on plaque re-growth Indian Journal of Dentistry June 2011, 11-15.
9) Abdalrahman B. M. et al. In vitro antimicrobial comparison of three commercially available chlorhexidine-based oral rinses S. Afr. dent. j. vol.71 n.7  Aug. 2016.
10) Ji-Hyang K. et al. Analysis of Microbial Contamination and Antibacterial Effect Associated with Toothbrushes   Dent  Hyg  Sci  Vol. 18,  No. 5,  2018.