Efekt delécie génu PDR16 na membránovú fluiditu kvasiniek Candida albicans

Kvasinky nachádzajú využitie vo vede a priemysle, ale sú tiež pôvodcami širokého spektra infekcií. V súčasnej dobe je potrebné zaoberať sa rastúcou mierou rezistencie kvasiniek, voči najpoužívanejším azolovým antimykotikám. Obzvlášť závažná je táto skutočnosť pri rode Candida, ktorý je zodpovedný za 96% všetkých kvasinkových infekcii, pričom druh Candida albicans sa na tomto počte podieľa 50% [1]. Gén PDR16 kóduje u kvasiniek hlavný transferový proteín fosfatidylinozitolu a hrá významnú úlohu v rezistencii buniek voči liečivám. Delécia génu PDR16 vedie k zvýšenej citlivosti kvasiniek na azolové liečivá, zároveň ovplyvňuje fosfolipidové a sterolové zloženie plazmatickej membrány [2]. Bolo dokázané, že zmenené zloženie fosfolipidov a sterolov v plazmatickej membráne môže ovplyvňovať funkciu membránovej bariéry [3].

V našej práci sme sa zaoberali otázkou, či delécia génu PDR16 ovplyvňuje usporiadanosť lipidových dvojvrstiev cytoplazmatickej membrány kvasiniek Candida albicans, tzv. membránovú fluiditu. Využitím fluorescenčnej polarizačnej spektrometrie (luminuscenčný spektrofotometer LS‑55, PerkinElmer, USA), pomocou meraní anizotropie fluorescencie sondy DPH (1,6‑difenyl‑1,2,5-hexatrién) a TMA-DPH (4-trimetyl-amino-1,6-difenyl-1,3,5-hexatrién) sme ohodnotili usporiadanosť hydrofóbnych, resp. hydrofilných lipidových častí membrány. Získané hodnoty anizotropie fluorescencie sondy DPH a TMA-DPH sme porovnávali u vzoriek štandardného kmeňa Candida albicans tzv. wild-type (n = 10), ktorý obsahoval intaktný  gén PDR16, heterozygotného mutanta s vyradenou jednou alelou génu PDR16 (n = 10) a homozygotným mutantom s vyradenými oboma alelami génu PDR16 (n = 10) .

Nepozorovali sme signifikantné rozdiely v hodnotách anizotropie fluorescencie medzi jednotlivými skúmanými skupinami kvasiniek (ANOVA post hoc Dunnetov test). Výsledky naznačujú, že delécia génu PDR16 nemá výraznejší vplyv na membránovú fluiditu kvasiniek Candida albicans a  za zvýšenou citlivosťou buniek voči azolovým antimykotikám stoja pravdepodobne iné mechanizmy.