Porovnanie antihelmintickej účinnosti rastlinných extraktov slezu (Malva sylvestris L.) a paliny (Artemisia absinthium L.) in vivo vs. in vitro

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-6-9

Porovnanie antihelmintickej účinnosti rastlinných extraktov slezu (Malva sylvestris L.) a paliny (Artemisia absinthium L.) in vivo vs. in vitro

Michaela Komáromyová1,2 , Dominika Mravčáková3 , Michal Babják , Michaela Urda Dolinská , Alžbeta Königová , Zora Váradyová , Marián Várady ,
1 Parazitologický ústav, Slovenská akadémia vied, Košice, Slovenská republika
2 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice, Slovenská republika
3 Ústav fyziológie hospodárskych zvierat, Centrum biovied, Slovenská akadémia vied, Košice, Slovenská republika
komaromyova@saske.sk

Gastrointestinálny parazit malých prežúvavcov Haemonchus contortus je významným cieľom chemoprofylaxie. Opakované použitie antihelmintík vo forme syntetických liečiv spôsobuje prítomnosť rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu a tiež rozvoj antihelmintickej rezistencie. Alternatívu k chemoterapeutickej kontrole hemonchózy predstavuje použitie nutraceutík vo výžive v podobe zmesí liečivých rastlín a/alebo stopových prvkov.

Cieľom tejto štúdie je stanovenie in vivo účinku obohatenia výživy o palinu pravú, slez maurský a ich zmesi na intenzitu parazitárnej infekcie u jahniat experimentálne infikovaných H. contortus. Súčasne bol sledovaný aj antihelmintický vplyv nutraceutík v in vitro v teste liahnutia vajíčok pri rozličných koncentráciách (50–1,563 mg/ml) vodných extraktov sledovaných rastlín.

Dvadsaťštyri experimentálne infikovaných jahniat bolo náhodne rozdelených do štyroch skupín po šiestich zvieratách: kontrolná skupina bez suplementácie nutraceutikami, skupina s prídavkom paliny, skupina s prídavkom slezu a zvieratá s prídavkom zmesi oboch rastlín do kŕmnej dávky. Všetky skupiny boli experimentálne infikované citlivým kmeňom H. contortus. Vzorky trusu boli jahňatám odoberané na deň 23, 29, 36, 43, 50, 57, 64 a 75 po infekcii pre stanovenie počtu vajíčok na gram trusu (EPG). Z trusu zvierat z kontrolnej skupiny boli izolované vajíčka H. contortus, ktoré boli následne použité v teste liahnutia vajíčok.

Vodné extrakty oboch rastlín preukázali silný ovocídny účinok na H. contortus s hodnotami ED50 a ED99 1,40 a 3,76 mg/ml pre palinu a 2,17 a 5,89 mg/ml pre slez v testoch in vitro. Napriek veľkým individuálnym rozdielom počas sledovania intenzity infekcie u jednotlivých jahniat, priemerné EPG sa medzi liečenou a kontrolnou skupinou štatisticky významne nelíšilo (p> 0,05). Naše výsledky naznačujú, že aj napriek silnému účinku in vitro, používanie paliny a slezu ako obohatenie kŕmnych dávok jahniat nemá dostatočný účinok na eradikáciu parazitov H. contortus .

Poďakovanie: 

Táto práca bola financovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja APVV18-0131.

Zdroje: