Depresia je jedným z neuropsychiatrických ochorení, ktoré sú závažným celosvetovým problémom a čoraz častejšie je diagnostikovaná v detskom a adolescentnom veku[1]. Ochorenie je multifaktoriálne a ovplyvňujú ho genetické, environmentálne, psychologické, biologické a biochemické faktory, avšak jeho molekulové základy u detí a adolescentov nie sú doteraz známe. Bola formulovaná hypotéza, že za etiopatogenézu depresie je zodpovedné narušenie metabolizmu neurotransmiterov, pričom významnú úlohu zohráva serotonín[2]. Jediný známy prekurzor serotonínu je tryptofán. Predpokladá sa, že na vzniku depresie sa môže podieľať zvýšený metabolizmus tryptofánu cez kynurenínovú dráhu, čo sekundárne vedie k nedostatku tryptofánu pre syntézu serotonínu. Kľúčovú úlohu zohráva aj aktivácia imunitného systému, kde sa ukazuje neopterín v telesných tekutinách ako citlivý indikátor aktivity bunkami sprostredkovanej imunity[3]. Zvýšená produkcia prozápalových cytokínov počas aktivácie imunitného systému vedie k stimulácii enzýmu indoleamín 2,3-dioxygenázy (IDO), ktorý metabolizuje tryptofán (TRP) na kynurenín (KYN)[4]. Pomer KYN/ TRP sa používa na stanovenie aktivity IDO. Z analýzy telesných tekutín sa ľudský moč javí ako perspektívny, pretože jeho odber je jednoduchý a neinvazívny, čo je dôležité najmä u detských pacientov. V rámci štúdie sme metabolity neopterín, tryptofán a IDO aktivitu (kynurenín/tryptofán) v moči analyzovali vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC). Tryptofán a neopterín bol stanovený fluorescenčnou detekciou, použité vlnové dĺžky boli 280/ 370 nm (excitačná/ emisná vlnová dĺžka) pre tryptofán a 350/ 450 nm pre neopterín. Absolútne koncentrácie tryptofánu (μmol/l) a neopterínu (μmol/l) sme normalizovali na koncentráciu kreatinínu (mmol/l). Kreatinín sme stanovili pomocou absorpčného detektora (235 nm). Z analýzy predbežných výsledkov sme zistili nižšie hladiny tryptofánu (p < 0,01) a vyššiu aktivitu IDO (p < 0,01) v moči pediatrických pacientov s depresívnou poruchou (n = 22) v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi (n = 20). V koncentrácii neopterínu sme nezistili signifikantný rozdiel medzi skupinami. Znížená hladina tryptofánu v moči je pravdepodobne spôsobená jeho zvýšenou degradáciou kynurenínovou dráhou (zvýšená IDO aktivita), čo môže spôsobiť zníženie dostupnosti tryptofánu pre syntézu serotonínu a tak sa podieľať na rozvoji depresie.
Táto práca bola vypracovaná vďaka podpore grantov: APVV–15–0063, UK/229/2020, KEGA 041UK-4/2020, APVV SK-BY-RD-19-0019.
[1] TREBATICKÁ, J. et al. Súčasný pohľad na depresiu v detstve a adolescencii. In PSYCHIATRIA PRE PRAX. 2017. Vol. 18, no. 3, s. 95–99.
[2] MAES, M. et al. The new “5-HT” hypothesis of depression: cell-mediated immune activation induces indoleamine 2,3-dioxygenase, which leads to lower plasma tryptophan and an increased synthesis of detrimental tryptophan catabolites (TRYCATs), both of which contribute to th. In Progress in neuro-psychopharmacology & biological psychiatry. 2011. Vol. 35, no. 3, s. 702–21.
[3] TIEMEIER, H. et al. Plasma pterins and folate in late life depression: The Rotterdam Study. In Psychiatry Research . 2006. Vol. 145, no. 2–3, s. 199–206. .
[4] DANTZER, R. et al. Inflammation-associated depression: From serotonin to kynurenine. In Psychoneuroendocrinology. 2011. Vol. 36, no. 3, s. 426–436.