Hodnotenie možných biomarkerov parodontitídy v sline

Úvod

Parodontitída je chronické zápalové ochorenie, ktoré spôsobuje deštrukciu parodontálnych tkanív a v dôsledku úbytku alveolárnej kosti môže viesť až k strate zubov. Hlavnú úlohu v procese vzniku parodontitídy majú baktérie žijúce v mikrobiálnom plaku. Podľa súčasných poznatkov je parodontitída výsledkom interakcií medzi patogénnymi baktériami mikrobiálneho plaku a imunitnou odpoveďou hostiteľa^1,2.  

Oxidačný stres je dávaný do súvisu s viacerými ochoreniami, medzi ktoré patrí aj parodontitída. Je definovaný ako nerovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a antioxidačnými mechanizmami³. Oxidačný stres následne môže spôsobiť zmeny rôznych molekúl. Produkty peroxidácie lipidov, oxidačného poškodenia proteínov či DNA môžu byť použité ako biomarkery parodontitídy ako aj rôzne antioxidačné enzýmy – superoxiddismutáza (SOD), glutatiónperoxidáza (GPx), glutatiónreduktáza (GR)⁴. Reaktívne formy kyslíka tiež môžu aktivovať rôzne matrix metaloproteinázy (MMP). Je známe že MMP sú skupinou enzýmov zodpovednou za degradáciu extracelulárnej matrix a majú teda úlohu v deštruktívnych procesoch parodontitídy⁵.

Za normálnych okolností majú bunky obranné mechanizmy, ktorými sa bránia voči oxidačnému stresu. Štúdie na zvieratách naznačujú protizápalový účinok sirtuínu (SIRT-1) a taktiež u jedincov s parodontitídou bol pozorovaný pokles hladiny SIRT-1 a naopak zvýšené hladiny SIRT-1 zabránili progresii parodontálneho ochorenia ^6,7.

Cieľom tejto štúdie bolo zistiť aktivitu antioxidačných enzýmov a hodnoty ďalších možných markerov u pacientov s ochorením parodontu v porovnaní so zdravou skupinou.

Materiál a metodika

Štúdie sa zúčastnilo 101 respondentov, ktorí boli rozdelení do 4 skupín – zdravá kontrolná skupina (n=43), pacienti s gingivitídou (n=17), chronickou parodontitídou (CP) (n=23) a agresívnou parodontitídou (AP) (n=16). U týchto respondentov bola odobraná nestimulovaná slina počas 10 minút a následne boli hodnotené aktivity antioxidačných enzýmov (SOD, GPx, GR), redukovaného glutatiónu a ďalšie možné markery ako SIRT-1, SIRT-2 a MMP v sline.

Výsledky

Stredné hodnoty SOD aktivít sa líšili vo všetkých 3 skupinách pacientov (p < 0,001) od zdravých jedincov. U pacientov s gingivitídou bola pozorovaná znížená aktivita SOD a u pacientov s parodontitídou naopak zvýšená aktivita. Naopak aktivita GPx bola u pacientov s gingivitídou zvýšená (p < 0,01) v porovnaní so zdravou skupinou a významne poklesnutá aktivita bola u pacientov s parodontitídou (p < 0,001). Pri sledovaní aktivity GR, aktivity poklesli vo všetkých skupinách pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou a výraznejší pokles bol sledovaný u pacientov s parodontitídou (p < 0,001). Vyššie hladiny GSH boli pozorované u pacientov s CP a AP v porovnaní s kontrolnou skupinou (p < 0,001).

Hladiny SIRT-1 nevykazovali žiadne rozdiely u skupín s parodontálnym ochorením v porovnaní s kontrolnou skupinou avšak hladiny SIRT-2 boli zvýšené vo všetkých 3 skupinách pacientov, výraznejšie u pacientov s CP a AP (p < 0,001; p < 0,05). Relatívne aktivity MMP-9 boli významne vyššie u pacientov s gingivitídou a AP (p < 0,05) v porovnaní so zdravou skupinou.

Záver

V štúdii sme hodnotili obranné antioxidačné markery prvej línie ako SOD, GPx, GR, GSH a tiež látky, ktoré ovplyvňujú a regulujú stresové podmienky, zápalové procesy a deštrukciu tkanív ako SIRT-1, SIRT-2 a MMP. Pretože výsledky poukazujú na variabilitu medzi jednotlivcami, je možné povedať, že tieto markery môžu byť použité nie v diagnostike ale v určovaní prognózy.