Charakterizácia exozómov izolovaných z ľudskej plazmy

Extracelulárne vezikuly (EVs) sú klasifikované ako membránové vezikuly, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v medzibunkovej komunikácii prostredníctvom prenosu bioaktívnych proteínov, lipidov a RNA. Sú definované na základe ich veľkosti, rýchlosti sedimentácie, či biogenetickej dráhy, avšak ani jeden z týchto parametrov nie je konečný a ani špecifický pre žiaden typ EVs. V závislosti od ich intracelulárneho pôvodu sa vyznačujú rôznymi štrukturálnymi a biochemickými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú ich konkrétne funkcie. Poznáme tri hlavné podskupiny EVs – apoptické telieska (o priemere 50 – 2000 nm), mikrovezikuly (150 - 1 000 nm) a exozómy (40 - 150 nm) (1). Exozómy predstavujú malé, homogénne endozomálne mikrovezikuly produkované takmer všetkými eukaryotickými bunkami a nachádzajúce sa v rôznych telesných tekutinách (napr. sliny, krv, moč, amniotická tekutina, synoviálna tekutina, materské mlieko). Zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých bunkových procesoch vrátane imunitnej odpovede či signálnej transdukcie. Sú schopné prenášať bunkové proteíny, lipidy a RNA k cieľovým bunkám a tak naznačiť ich fyziologický alebo patologický stav. Exozómy a zmeny v zložení ich bioaktívnych molekúl môžu slúžiť ako biomarker na prognózu rôznych ochorení ako sú zápaly, kardiovaskulárne, obličkové alebo neurodegeneratívne ochorenia či nádory (2).

V tejto práci sme sa zamerali na izoláciu exozómov z ľudskej plazmy pomocou veľkostnej vylučovacej chromatografie (qEV Izon) a ich kvalitatívnu a kvantitatívnu charakterizáciu pomocou prietokovej cytometrie a ELISA metód.