Diabetes mellitus je závažné metabolické ochorenie spôsobené hyperglykémiou (zvýšená hladinou glukózy v krvi ≤ 7 mmol) v krvi pacienta. DM typu 1, je spôsobený poškodením β buniek endokrinného pankreasu, ktoré produkujú inzulín. DM typu 2 vzniká v dôsledku nedostatočnej produkcie inzulínu. Neskorá diagnostika ochorenia diabetes mellitus spôsobuje u pacientov množstvo patofyziologických zmien. Dochádza k systémovým ochoreniam akými sú najmä kardiovaskulárne ochorenia, poškodenie zraku alebo poškodenie nervového systému [1]. V súčasnosti sa pozornosť sústreďuje najmä sa vývoj elektrochemických senzor nakoľko sú časovo a finančne nenáročné a disponujú vhodnými analytickými parametrami.
Cieľom našej práce bolo elektrochemické stanovenie inzulínu na uhlíkových tlačených elektródach modifikovaných chitozánom, uhlíkovými nanotrubičkami pri dĺžke vylučovania (15s, 30s, 45s) Zn nanočastíc na povrch elektród. Z výsledkov meraní vyplýva, že elektróda s dĺžkou vylučovania 45s má najväčšiu aktívnu plochu a najvhodnejšie analytické parametre – limit detekcie (0,28 μM), lineárny rozsah ( 0,5 μM – 5 μM ) a citlivosť (0,087 mA/μM). Študovali sme aj vplyv interferentov, ktoré sa nachádzajú v krvi pacientov a nezaznamenali sme negatívny vplyv na priebeh oxidácie inzulínu. Roztoky inzulínu boli pripravené vo fosfátovom tlmivom roztoku, ktorý simuluje fyziologické podmienky vhodným pH a prítomnosťou Cl- .
Táto práca vznikla za podpory grantu VEGA 1/0095/21, APVV-PP-COVID-20-0036 a projektom Vyšehradského fondu číslo 22020140.
[1] K. C. McCowen and R. J. Smith, Diabetes Mellitus: Classification and Chemical Pathology, vol. 2–4. Elsevier Ltd., 2012.