INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV

Vplyv fekálnej mikrobiálnej transplantácie na navodenie remisie pri chemicky indukovanej kolitíde u potkana

Simona Petrovičová 1 Petra Hradická 1 Vlasta Demečková 1 Petra Adamková 1

1Ústav biologických a ekologických vied, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 54 Košice, Slovenská republika
simona.sima.petrovicova@gmail.com

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída (UC) spadajúce k nešpecifickým zápalovým ochoreniam čriev (IBD) sú celoživotné chronické zápalové ochorenia tráviaceho traktu. Dysbióza v črevnom mikrobiálnom zložení sa môže podieľať na rôznych patológiách vrátane IBD. Ako sľubný terapeutický prístup na nastolenie bakteriálnej homeostázy sa preukázala fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT), ktorá zabezpečuje prenos vopred vyšetrenej stolice od zdravých darcov do tráviaceho traktu pacientov za účelom remodelácie zloženia črevnej mikrobioty [1]. Našim cieľom bolo preskúmať účinok FMT na navodenie remisie počas akútnej zápalovej fázy pomocou experimentálneho modelu chemicky indukovanej kolitídy u samcov potkanov kmeňa Sprague-Dawley.
Potkany (n = 38) boli rozdelené do troch skupín: DSS – skupina s navodenou kolitídou (n=16); DSS+FMT – chorá skupina liečená podávaním FMT (n=16); INT – intaktná (zdravá) skupina (n=6). Na indukciu akútnej experimentálnej kolitídy bola zvieratám v kolitídových  skupinách podávaná deionizovaná voda s 5 % obsahom dextránsulfátu sodného (DSS) po dobu 7 dní. Zvieratá v skupine DSS+FMT boli následne liečené perorálnym podávaním ľudskej FMT (0,2 ml/raz denne/5 dní). V štúdii bol sledovaný celkový zdravotný stav zvierat počas celej experimentálnej doby. Na imunofenotypizáciu krvi a tkaniva hrubého čreva bol využitý prietokový cytometer BD FACSAriaII SORP (BD Biosciences, USA). Zároveň boli pravidelne odoberané fekálne vzorky na analýzu mikrobiálnej DNA pomocou NGS (Novogene, UK).
Terapia FMT bola schopná potlačiť kolitídu, zmierniť hnačky a krvácanie z konečníka. V krvi došlo k zvýšenej infiltrácii neutrofilov (P<0,01) a granulocytov (P<0,01) v oboch kolitídových skupinách. Na druhej strane bol vplyvom FMT pozorovaný pokles granulocytov (P<0,01), neutrofilov (P<0,05) a CD4+ (P<0,01) a CD8+ (P<0,05) subpopulácií T-buniek v intestinálnom mikroprostredí v porovnaní s DSS skupinou. Zároveň podávanie FMT viedlo k zvýšeniu zastúpenia rodov Bifidobacterium, Agathobacter, Barnesiella a naopak zníženiu abundancie Parasutterella a Bacteroides thetaiotaomicron. 
In vivo štúdia jednoznačne preukázala protektívny účinok FMT v znížení zápalovej odpovede v UC a taktiež pomohla zvrátiť DSS-indukovaný dysbiotický stav mikrobioty zvýšením zastúpenia prospešných rodov a znížením zastúpenia baktérií asociovaných s kolitídou. Nami získané výsledky podporujú, že FMT sama o sebe nemôže prevziať úlohu štandardnej liečby IBD, ale môže fungovať ako doplnková liečba a potlačiť zápal počas akútnej fázy kolitídy.

Práca bola podporená projektom APVV-16-0176. Experiment bol schválený Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR (č. schválenia: Ro-1222-3/2020-220).
[1] Rohlke, F. – Stollman, N. Fecal microbiota transplantation in relapsing Clostridium difficile infection. In Therapeutic advances in gastroenterology, 2012, vol. 5, no. 6, p. 403-420.