Vplyv rastových faktorov na regeneráciu traumaticky poranenej miechy

Primárne karty

ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Vplyv rastových faktorov na regeneráciu traumaticky poranenej miechy

Katarína Bimbová1 , Mária Bačová , Alexandra Kisucká , Nadežda Lukáčová ,
1 Neurobiologický ústav Biomedicínskeho centra SAV, Košice, Slovensko
bimbova@saske.sk

Traumatické poranenie miechy patrí k jedným z najzávažnejších ochorení CNS. Aj napriek dlhoročnému výskumu v tejto oblasti, vo vývoji  liečebných stratégií sa doposiaľ dosiahol len malý pokrok. Avšak jedným z potenciálnych prístupov v liečbe traumy miechy je využitie rastových faktorov (RF). V nervovom systéme sú RF prítomné počas vývinu aj v dospelosti. V dospelosti podporujú regeneráciu a rast nervových vláken po rôznych poraneniach. Rastové faktory taktiež modulujú prežívanie nervových buniek, synaptickú plasticitu, a neurotransmisiu. Z toho dôvodu bol v našich experimentoch analyzovaný vplyv zvýšenej hladiny rastových faktorov a ich receptorov (BDNF&TrkB, GDNF&Gfrα) v mieche na regeneráciu poraneného tkaniva. Navýšenie hladín RF bolo navodené prostredníctvom 6- týždňového vytrvalostného tréningu pred kompresiou miechy na úrovni 9. hrudníkového stavca. Po 6 týždňovom prežívaní sme v epicentre lézie a jeho okolí sledovali mRNA expresiu a proteínové hladiny neurofilamentov (NF), novo-prerastajúcich vláken (Gap-43) a imunofluorescenciu oligodendrocytov (APC), mikroglie (Iba1), astrocytov (GFAP), NF a Gap43. Okrem toho sme sledovali motorickú aktivitu zadných končatín pomocou BBB motorického skóre a rýchlosť šírenia nervových signálov pomocou monitorovania transkraniálnych motorických evokovaných potenciálov (tcMEPs). Naše výsledky ukázali, že dlhodobý predtréning výrazne navýšil expresiu BDNF, TrkB, Gfrα a hladinu proteínu BDNF v poranenej mieche. Na základe týchto výsledkov sme porovnávali regeneračnú kapacitu miechy v skupinách s traumou miechy (SCI) a predtréningom s následnou kompresiou (T+SCI). Z výsledkov vyplynulo, že u zvierat, ktoré absolvovali predtréning a následnú kompresiu, bola v tkanive mieche sledovaná zvýšená mRNA expresia a hladina proteínov pre Gap-43 oproti netrénovanej skupine. Navyše, imunohistochemická analýza ukázala prítomnosť dlhších Gap43+ vláken v skupine T+SCI. Okrem toho, pri analýze NF sme zaznamenali väčší výpadok v epicentre lézie v netrénovanej SCI skupine. V poranenej mieche sme monitorovali aj gliové bunky- Iba1, GFAP a APC. Zhlukovanie mikroglie a astrocytov sme zaznamenali v oboch sledovaných skupinách. Avšak v SCI skupine sme sledovali menší počet APC+ buniek, pričom v predtrénovanej skupine ich bolo v okolí gliovej jazvy výrazne viac. Účinok tréningu sa prejavil aj zlepšením motorickej aktivity, signifikantné rozdiely medzi sledovanými skupinami boli zaznamenané na 8. a 42. deň prežívania. Monitorovanie tcMEPs ukázalo výrazné rozdiely 2 týždne po SCI. U trénovaných zvierat bola rýchlosť odpovede na vonkajšiu stimuláciu signifikantne rýchlejšia. Tieto zistenia naznačujú, že aktívny tréning dokáže navodiť vhodnejšie podmienky na regeneráciu poškodenej miechy a tak ovplyvniť  nehostinné prostredie po traumatickom poranení.

Poďakovanie: 

Táto práca vznikla s podporou grantov APVV 15-0766 a 19-0324; VEGA 2/0145/21 a ERDF - IMTS: 313011V344 a 313011D103.

Zdroje: