Význam diagnostiky tymického stromálneho lipoproteínu u pacientov s jednotnou chorobou dýchacích ciest

Primárne karty

ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Význam diagnostiky tymického stromálneho lipoproteínu u pacientov s jednotnou chorobou dýchacích ciest

Veronika Benetinová1 , Anna Kamlárová , Izabela Bertková , Norbert Lukán2 ,
1 Ústav experimentálnej medicíny, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice, Slovensko
2 IV. Interná klinika, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice, Slovensko
veronika.benetinova@student.upjs.sk

Koexistencia chorôb horných a dolných dýchacích ciest je v posledných rokoch známa ako jednotná choroba dýchacích ciest (UAD). Tento koncept zahŕňa kontinuum zápalu a považuje sa za heterogénnu poruchu spôsobenú alergickými, alebo nealergickými reprodukovateľnými mechanizmami a predstavuje niekoľko fenotypov. Komplexné porozumenie pacientov s alergickým respiračným ochorením a implementácia personalizovanej medicíny si preto vyžaduje, aby sa v usmerneniach riešili konkrétne aspekty a neustále objavovali nové možnosti diagnostiky tohto heterogénneho ochorenia.

Výskumný projekt bol zameraný na dospelých pacientov, ktorým bola stanovená diagnóza UAD, na základe klinických kritérií a odporúčaní ARIA, 2010, pričom sa sledoval vplyv vybraných biomarkerov alergického zápalu (absolútny a relatívny počet eozinofilov, tIgE, ECP, TSLP, IL-13, IL-33), oproti kontrolnej skupine pacientov, oproti pacientom s izolovanou alergickou rinitídou a u pacientov s UAD po špecifickej alergénovej imunoterapii. Z vybraných biomarkerov zapojených do alergického zápalu horných a dolných dýchacích ciest sme v skupine UAD zaznamenali signifikantne vyššie hodnoty v prípade absolútneho aj relatívneho počtu eozinofilov, ECP, tIgE, TSLP, IL-13 aj IL-33 v porovnaní s kontrolnou skupinou, rovnako v prípade tIgE, TSLP a IL-13 v porovnaní s pacientmi s alergickou rinitídou. Významnú hodnotu korelačného koeficientu sme zaznamenali v prípade porovnania TSLP a IL-33 v skupine pacientov s UAD a TSLP a IL-13 v skupine pacientov s rinitídou. Signálne dráhy TSLP, IL-33 a IL-13 navzájom interagujú a podieľajú sa na patogenéze a patologickom vývoji alergických chorôb a domnievame sa, že inhibícia TSLP, môže byť kľúčovým faktorom pri liečbe alergickej rinitídy.

Celkový obraz zhodnotených biomarkerov poukazuje na ich potencionálne využitie pri diferenciálnej diagnostike alergických ochorení dýchacích ciest a možnosti ich sledovania pri monitorovaní účinnosti alergénovej imunoterapie. A hoci dodnes nie sú presne špecifikované biomarkery alergického zápalu, dá sa predpokladať, že vytvorením panelu dielčích laboratórnych ukazovateľov, ktoré budú mať určitý stupeň indexácie s postupným obohatením o ďalšie biomarkery sa v budúcnosti dosiahne personalizovaná diagnostika a exaktný monitoring intenzity alergického zápalu.

Poďakovanie: 

Práca bola finančne podporená grantom VVGS-2020-1494, VEGA 1/0393/20, VVGS-2020-1506.

Zdroje: