INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV

Analýza vplyvu učiteľa na spokojnosť žiakov na hodinách biológie na základných a stredných školách v Prešovskom kraji

Anna Pasternáková 1 Vincent Sedlák 1

1Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra biológie, 08116 Prešov
annp.375@gmail.com

Učiteľ riadi a usmerňuje vyučovací proces, pri ktorom sa komplexne rozvíja osobnosť žiaka. Svojou osobnosťou a vyučovacím štýlom pôsobí na správanie žiaka, motiváciu, vzťah k iným, podieľa sa na vytváraní hodnôt, postojov a názorov žiaka. Cieľom práce bolo prostredníctvom prieskumu zistiť a porovnať aktuálny a preferovaný stav priebehu vyučovacích hodín biológie počas prezenčnej výučby na základe vyjadrení žiakov. Zisťovali sa postoje respondentov k hodinám biológie, k učiteľovi biológie – jeho osobnosti a vyučovaciemu štýlu. Za výskumnú metódu bol zvolený dotazník. Výskumnú vzorku tvorilo 394 žiakov 8. a 9. ročníka základných škôl a 1., 2. a 3. ročníka stredných škôl (najmä gymnázií) z Prešovského kraja. Zozbierané dáta boli vyhodnotené použitím kvantitatívnej metódy a porovnané s predchádzajúcimi výskumami. Z pohľadu žiakov učitelia majú pozitívny vzťah k svojej práci, prejavujú nadšenie (80,7 %), čo je pri tejto profesii kľúčové. Svojím zanietením dokážu preniesť pozitívnu energiu na žiakov a motivovať ich, čo potvrdzujú aj vyjadrenia respondentov o ideálnom učiteľovi. Bol odhalený vzťah medzi vekom učiteľa a iniciatívou vymýšľať rôzne úlohy a aktivity – s pribúdajúcim vekom klesá tvorivosť učiteľa. Avšak výskumy poukázali na to, že starší ľudia majú vysoký potenciál na kreativitu; kreativita je ale ovplyvnená množstvom činiteľov. V rámci rozvoja žiaka bola pozornosť zameraná na kritické myslenie žiakov s výsledkom nízkej miery rozvíjania kritického myslenia. Len podľa 29,7 % respondentov učiteľ formuluje také otázky, ktorými núti žiakov premýšľať kriticky a samostatne. Výsledky medzinárodného testovania PISA z roku 2018  potvrdzujú tento jav. Slovenskí žiaci vo veku 15 rokov sa umiestnili v rámci prírodovednej gramotnosti pod priemerom OECD. Bolo tiež zistené, že s vekom klesá záujem žiakov pýtať sa. Ukázalo sa, že pôsobenie učiteľa na  spokojnosť žiakov je značné vo viacerých zisťovaných oblastiach. Je vhodné uskutočniť zmeny, ktorými by sa dosiahlo zvýšenie spokojnosti. To sa dá dosiahnuť minimálne snahou učiteľa častejšie implementovať pestré aktivizujúce metódy v rámci hodín biológie. Žiak nemá byť len pasívnym prijímateľom, ale potrebuje prejavovať svoju kreativitu a prirodzenú zvedavosť napríklad vlastným objavovaním, skúmaním a prepájaním javov. Navrhujeme, aby učitelia podnecovali žiakov pýtať sa, napríklad využívaním diskusie, problémového vyučovania alebo vzájomného učenia, a kládli väčší dôraz na vytváranie súvislostí medzi poznatkami.