Vplyv kyseliny usnovej na klíčenie a metabolizmus semenáčikov smreka obyčajného a borovice lesnej

Vplyv kyseliny usnovej na klíčenie a metabolizmus semenáčikov smreka obyčajného a borovice lesnej

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-1-4

Vplyv kyseliny usnovej na klíčenie a metabolizmus semenáčikov smreka obyčajného a borovice lesnej

Martin Pizňak1 , Vladislav Kolarčik , Michal Goga2 , Martin Bačkor ,
1 Katedra botaniky, Ústav biológie a ekológie, Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Mánesova 23, 041 54 Košice, Slovenská republika
2 Core Facility Cell Imaging and Ultrastructure Research, University of Vienna, Althanstrasse 14, 1090 Vienna, Austria
mpiznak@gmail.com

Alelopatický vplyv lišajníkov na nahosemenné rastliny je v záujme vedcov už dlhé roky. Výskumy sa sústredia väčšinou na boreálne lesy, v ktorých je vďaka optimálnym podmienkam prítomná hrubá vrstva lišajníkov. Semená borovíc, smrekov a iných taxónov sa dostávajú do priameho styku s lišajníkmi a počas klíčenia sú tak mladé rastliny v bezprostrednom kontaktne nielen s lišajníkmi, ale aj s inou prízemnou vegetáciou a ich sekundárnymi metabolitmi. Najmä v posledných desaťročiach čoraz viac silnie argument, že inhibičný efekt lišajníkov na klíčenie ihličnanov nie je až taký silný, ako sa dosiaľ predpokladalo resp. že prítomnosť lišajníkov je nevyhnutná. Za posledné desaťročie priniesli rôzne štúdie protichodné výsledky. Kyselina usnová (UA) je jedným z najvýznamnejších sekundárnych metabolitov lišajníkov a vyskytuje sa vo forme kryštálov v apoplaste mykobionta. Naším cieľom bolo zistiť zmeny vo vybraných morfologických a fyziologických parametroch v semenáčikoch smreka obyčajného (Picea abies) a borovice lesnej (Pinus sylvestris) pestovaných v perlite obsahujúcom 10 mg (+) UA.

Merania prebehli po vytvorení klíčnych listov. Pomer koreňa k nadzemnej časti (R:S) poklesol u stresovaných borovíc o vyše 31 %. Priemerná dĺžka koreňa bola nižšia o 48 % a dĺžka nadzemnej časti po bázu klíčnych listov o vyše 25 %. Pri smreku sa pomer R:S znížil o vyše 41 %, dĺžka koreňa o 46 % a dĺžka nadzemnej časti len o 9 %. Klíčne listy boli pri oboch ošetreniach bez pozorovaných anomálií. Zobrazenie ROS prebehlo farbením pomocou DAB a NBT. Ani u jedného taxónu sa nepreukázala očakávaná zmena v množstve O2- a H2O2 po pôsobení UA. Okrem toho sme prietokovou cytometriou potvrdili, že kontrolné a ošetrené rastliny sa nelíšia v obsahu DNA ani v ploidnej úrovni. Medzi rastlinami smreka však bol objavený jeden triploidný a jeden tetraploidný jedinec. Jedná sa o prirodzených polyploidov, no záznamy o ich výskyte sú skromné a väčšinou staré niekoľko desaťročí.  

Poďakovanie: 

Tento výskum bol financovaný z grantu VEGA 1/0792/16.

Zdroje: 

Diskusia